(Neni to moja báseň , ale báseň pre mna)

Mám strach pozrieť do brán srdca,
či v ňom nespí meno tvoje.
Lebo predstava o nách dvoch,
V ťažkých chvíľach sladko hreje.

Spoza škáry stien som hladel,
Keď do ulíc vôňa vbehla.
Svet poťiahol ma za rukáv,
Šťastný že si naňho siahla.

Básnik pozná svoje dievča,
ešte predtým než ho uzrie.
Lebo múza tvorca riadkov,
Do hlavy mu nápad povie.

Zlatý prsteň dám len tej čo,
Núti smiať sa v očiach slzy.
Túži obstáť skúšku živých,
Aj keď spadla mnoho razy.

Láska tá choroba kráľov,
Kde liečba len márne stoná.
Jedine ak sa jej poddáš,
Škrt cez život nevykoná.

Svedomie je značkou pozor,
Týmto smerom zákaz vjazdu.
Vie že zdupem plány iných,
Ak povolí pevnú uzdu.

Vzdávam boje proti citom,
Poslúž si a daj mi vinu.
Prejej oči z morských perál,
Zaplatím hocjakú cenu.

 Blog
Komentuj
 fotka
antifunebracka  9. 1. 2015 15:45
toto sa mi DOST paci
Napíš svoj komentár