,,A ty si kto,srdiečko???"....alebo uhorka na kapuste..

Za siedmimi vedrami naplnenými siedmimi handrami,bola raz jedna strašne ošarpaná perníková chalúpka.....ta chalúpka bola až tak hnusná,že ju opustila aj ježibaba,lebo perníky bud´ všetky sa vyžrali,alebo zhniliDDDD......a stračia nôžka,ktorú kúpila s 50percentnou zlavou v lidli, tiež sa prestala otáčat...ved čo mohla čakat od nekvalitného výrobku,s ikonkou na boku-MADE IN CHINA....nooo,a v tejto naskutku krásno-hnusnej chalúpke s rozbitou kadibúdkou a bez elektriny.. žije moja babka,a ja som teraz u nej...

Dnes je fakt výnimočný den..lebo som sa rozhodla,že,konečne po 2 rokoch musím upratat jej chalúpku.Najrpv som musela s velkým sebazaprením vybrat z pece zuholnatené telá Janka a Marienky..viete nemali čo chodit do babkinej chalúpky,inak by žili ešte dalej...ich chyba...pcheee
Potom som poupratovala záhradu,kde som minule omylom stúpila na mínu z druhej svetovej vojny a odtrhlo mi moju jednu ixavú nožičku,ale už je všetko v poriadku,namiesto nohy mi dali sklenenú protézu.
....Po velmi únavnom upratovaní záhradky,pretože som ešte musela pooptrhávat tie shitné kvety,napr.ruže,tulipány...čak čo budú starkej špatit záhradku...a nechala som tam tú krásnú rozkonárenú burinku...mňam...
Potom som išla na obed k starkej,ktorá uvarila hotovú lahôdku..a to dusenú uhorku na kapuste...ale ešte predtým som samozrejme nasledovala starkina večná otázka,,A ty si kto,srdiečko???"
čo narobím,ALchajmer má u nej už pokročilejšiu formu akou je
pokročilá..
PO výdatnom obede,prišla na rad kadibúdka.Musíme ju zbúrat,lebo starkej privezú novú.FUU,to ale bola makačka,ale kedže mojím predkom je Chuck Norris,tak som to ako inak zvládla...

Potom,ale starká chytila nervový záchvat,lebo jej prišlo strašne lúto za starou kadibúdkou,a tak začala vrieskat,kopat nohami,hádzat sa o zem,a tak dalej.....Ale potom ju to prešlo,a už len spominala na staré zlaté časy,ked,jej nebohý manžel ešte žil,a ráno sa vždy hádali,že kto pvy pôjde do kadibúdky....Jednoducho si v mysli uchovala krásnu spomienku na svoju milovanú aj nenávidenú kadibúdku.
S pocitom dobre odvedenej práce som sa vybrala naspät do svojho rodného Bangladéšu,a tešila sa doma na svoju davku-3BITXXL...

A TO JE KONIEC môjho romantického príbehu,dúfam,že aj vám pri jeho čítaní vyhrkli slzy ako aj mne.....
A NA ZáVER by som rada dodala....že sa ma nepýtajte,či sú moje blogy pravdivé alebo nie,či naozaj som niekedy bola v Bangladéši...pretože pravdu vám aj tak pravdepodobne nepoviem
PRETOžE pravý umelec,nikdy neprezradí svoje kúzla,,,,,a taktiež odo mňa nepýtajte fotky,lebo tie pravdepodobne taktiež nedám,lebo pravý umelec nikdy neúkáže svoju identitu....

a na úplny záver,chcem podakovat všetkým ktori komentujú moje blogy,a nech ich je stále viac a viac,pretože kritiky nie je nikdy málo.......
FIN

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu