Žila žabka, žila dávno vtedy bolo žabkám fajno. Žiaden bocian - žiaden kríž, nepriblížil sa k ním nik. Ale , drzý parchant predsa, opovážil sa vyjsť z lesa, krídliskami zamával a žabám strach naháňal. Bocian veľký, čiernobiely čo sa s nikým nepodelí. A odkedy bol aj v telke, odvtedy má ego veľké. Žaby len žral, ta žral, ta žral potom veľké brucho mal, väčšie jak dva sudy piva, a vtedy prišla jeho chvíľa. Od žabov bol prežratý, veru bol on nimi prepchatý. A tak žaby inteligentné veľmi, vyhrali nad nepriateľmi. Síce, vyžiadalo so to pár obetí, no národ žabí zachránia nové žabie deti, čo sa teraz v pieskovisku hrávajú a malým bocianom strach naháňajú. Báseň 1 0 0 0 0 Komentuj