Nastal veľký deň - promócie. Oslava, blahoželania, potriasanie rukou. Od členov rodiny dostal zopár drobností, ktoré síce potešili, ale čakal na to hlavné - kľúče od auta, ktoré mu mal dať otec. prišla tá chvíľa. Otec si ho zavolal na bok a povedal mu "mám pre teba vzácny dar". Mladému sa rozbúšilo srdce a nevedel sa dočkať. O to viac bol prekvapený, keď namiesto kľúčov otec vytiahol kožené púzdro a podal ho synovi. V púzdre bola Biblia. Mladý sa na knihu pozrel a povedal "Ty si zo mňa strieľaš? Ty mi dávaš toto?"
V tej chvíli otca nenávidel, cítil sa oklamaný. Hodil bibliu aj s púzdrom na stôl a šiel preč. Ráno sa zbalil a odišiel do iného mesta. Bez rozlúčenia, lebo stále cítil zlosť. Prácu zohnal rýchlo, býval u priateľov, kým si nenašiel niečo svoje. Neozval sa niekoľko rokov. Najprv kvôli zatrpknutosti, neskôr kvôli pocitu zahanbenosti.
O pár rokov ho zastihla správa od mamy, že otec dostal infarkt a zomrel. Vraj ak chce, tak má prísť na pohreb, otec si to veľmi želal. Prišiel. Bolo mu to strašne ľúto. Po všetkom mu matka podala to kožené púzdro s bibliou a povedala aby si ju aspoň prelistoval. Vzal si ju domov a našiel si čas aby knihu otvoril.
Zamrazilo ho keď zbadal, že medzi stránkami bol zasunutý šek na veľkú sumu. A ešte vložený lístok s odkazom. "Nechcel som ti auto kúpiť ja. Chcel som, aby si si kúpil sám auto aké potrebuješ a aké sa ti páči. Chcel som ti dať slobodu. Mrzí ma, že si s ňou naložil takto. Ale verím, že zmúdrieš. Otec." Až potom všetko pochopil.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
hmmmm smutne...