Práve som sa zobudil a začal sa nový deň. Stále som neveril čo tu v tomto čudnom svete robím, keď ja patrím do 21. storočia. Je mi smutno za rodinou, priateľmi a ľuďmi z normálneho klasického života. Prvé čo ma napadlo a stálo za vyskúšanie bolo zavolať rodičom. Potom ma zarazilo, keď som zistil, že ja sa ťažko dovolám, keď nemám ten blbý čip v hlave. Hodil som na seba oblečenie a vyšiel som z hotela von (vlastne to nebol hotel, ale digitálny hotel postavený tak, aby spotreboval minimum energie).
Zastavil som sa na recepcii a opýtal som sa či tu existuje mobilné zariadenie na telefonovanie. Recepčná mi povedala, že mám použiť svoje MG. Vôbec som nevedel čo to je, ale nejak mi napadlo v hlave, že to bude ten mobilný chip, ktorý je zabudovaný v hlave a nasádza sa človeku hneď pri narodení. Recepčná si nevšimla, že ja som odlišný od všetkých a nechal som to radšej tak.
Konečne som vyšiel von z toho veľkého hotela a nadýchal som sa čerstvého vzduchu. Pred hotelom zastavil ten čudný dopravný prostriedok podobný vznášadlu. To vznášadlo bolo celé žlté a mne napadlo len jediné. Taxík. Áno bol to taxík a mne neostalo nič iné len doňho nastúpiť. Keď som na taxíku zavrel dvere, tak vnútro taxíka malo zrazu rozlohu minimálne 100m štvorcových. Páni, to je ale obrovský priestor. Hmm to bude tá nová 4D technológia. Neveril som vlastným očiam dovtedy, kým sa z predného sedadla neozvalo chrápanie. Taxikár zaspal! Nie, veď havarujeme. Keď som nakukol dopredu nebol tam žiadny volant ani pedále. Bol tam iba jednoduchý gombík, ktorým sa toto čudo štartovalo. Takže vlastne ten šofér je tu na to, keby sa niečo stalo. Keď som však po určitej chvíľke zistil, že stojíme na tom istom mieste, tak som sa snažil taxikára zobudiť a povedať mu, že už chcem ísť. Nebolo to tak. Pred mojimi očami sa rozsvietila obrazovka, kde som si mal zvoliť trasu kam ma má taxík dopraviť. Vyľakalo ma to, keď som naboku obrazovky zbadal rýchlosť, akou sa taxík pohybuje. Pohybuje sa rýchlosťou 1200 km/h, takže už viem čo mi to tak rýchlo lietalo nad hlavou. Potvrdil som výber trasy a stále som necítil, že sme v pohybe, keď zrazu na obrazovke začala stúpať rýchlosť a mne sa žalúdok strácal za chrbtom. Po krátkom čase sme zastavili a ja som sa konečne dostal do knižnice, aby som vypátral čo je toto za mesto a za svet. Avšak toto knižnica bola, ale aká? Jej knihy boli uložené na statickom pevnom disku s kapacitou 10 EB (10 000 000 000 000 000 000 G . Všetky knihy boli digitálne a papier tiež. Všetko to nasvedčovalo tomu, že je to pre mňa evolúcia.
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Aj ja chcem mať 10EB disk