Pocit, keď ti niekto chirurgickou oceľou pitvá tvoju bublinu stratosféry, v ktorej snívaš nad optimálne stráveným kúskom staroby dňa minimálne bez námahy s krivkou pier stúpajúcou kdesi k mračnám.

Pokryvkávaš na studenom matraci a simulácia španielky kancelárskou gumičkou uchytenou o stojan klávesov sa vynára trpko banálne bez úvahy o činnosti a pohyboch prstov.

Tehlová hlava ofenzívneho barana vzpiera závažie pohodené na jeho rohy i s vedomím pádu do bahennej bažiny analízy.

Trúfalé , oplzlé syčanie doznieva pri náznaku polosedu a odliatiu z vedra pretekajúceho slinami koncentrovaného sarkazmu.

V hlave samozrejme pretrváva ešte malý hematóm vzbury...

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár