Zreteľne počutelné kroky po viac než tmavej chodbe prirovnávam k padajúcim traktorom.
Hranica medzi kuchyňou a severným pólom, pohrebiskom komárov a múch (dočkali sme sa..)
Prekvapivo otváram balkónové dvere,
okamih zliatia opozitných teplôt.
VEĽKý FYZIKáLNY TRESK
Opieram sa o kvetináč plnený akýmsi ihličím,
bláznivo-kreatívne nápady mojej matky..
Deravý betón, aleje aut.. ideálny decembrový vzduch.
Pripomeniem si dôvod mojich červených uší,
posledná ciga (posledný rituál) dňa.
Spokojnosť sa mi hromadí v pľúcach, väčšmi v mysli.
Očami vnímam neprítomnosť života, neprítomnosť zvukov.
Nech, vychutnávam si svoju samotu, je mi dobre..
Dymiace komíny ukájajú potreby uzimených teplachtivých cicavcov.
Spolu s nimi sa cítim ako na zhromaždení Duničov a Dymičov.
živý, neživý, bez predsudkov,
vo víre spoločných záujmov.
Ohorkom ešte prekyprím pôdu neopadavých
a ako jedna z prvých sa poberám na zimný spánok.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
mirkova
16. 12.decembra 2009 21:06
posledné dva verše ma dostali
Napíš svoj komentár