Keď som chodil do septimy prišlo pár zahraničných študentov na výmenný pobyt. Išlo v podstate o angličtinu. Boli to Portugalci a Poliaci. Poviem Vám, z nás rozhodne nevyberali kandidátov na cestu do zahraničia podľa úrovne angličtiny. Zúčastnil som sa aspoň niekoľkých akcií ktoré sa konali, keď boli hostia na Slovensku. Asi poslednou z nich bola lyžovačka, tuším na Júliuse. Vtedy tam boli Portugalci aj Poliaci. Hostia sa mohli rozhodnúť, či chcú ísť lyžovať, alebo alebo korčulovať na klzisku pri škole.
Na Július nás viezol ten malý autobus Mercedes, poznáte ich. Na svahu nás dák podelili, aby tí, čo ešte nestáli na lyžiach mali "inštruktora".
Ja som dostal peknú Portugalku, čomu som sa potešil, hovorím si, nikdy nevieš... Tak jej hovorím, ja tiež nie som dáky šampión, ale ukážem ti základy. Ale Portugalke bolo po chvíli zima, tak zaliezla do baru, tak som sa ďalej zdokonaloval sám. Portugalci mali dosť, škoda, že neviem posúdiť, či u nich vidno sneh často, alebo ho videli u nás prvý krát.
Ale, zase, sú aj talenty, však? Portugalský telocvikár, keď mu primontovali lyže, nevedel čo so sebou. Pár krát spadol, kým mu vysvelili čo sa od neho čaká a po pár jazdách už behal lepšie ako by som sa to ja naučil za týždeň.
Tak som sa vykašlal na Portugalcov a len tak v pohode som si jazdil.
Vyveziem sa na vlek, spustím som sa dole. Pozerám, ide na vleku blízko mňa taká mladá blonďavá Polka. Tak som rýchlo hútal čo jej poviem. No.. poľsky neviem, nakoniec, kto z nás, veď dák sa dohovoríme. Ale ja som chcel na ňu zapôsobiť. Nakoniec som si spomenul na nejaké ruské slová, čo som počul otca hovoriť. Zastal som blízko pri tom vleku a keď už bola kúsok odomňa, hovorím je čosi také: Što delaješ, devočka?
A ona mi že: Ja ne Ruska, malčik.
A bolo po "medzinárodných dohovoroch"
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.