Cítiť v sebe zase život,
nevpúšťať sa do neznámych vôd.
Nemať strach z ničoho,
spustiť revolúciu.
Dá sa žiť ako v bubline?
Bez strachu čo sa zajtra stane?
Nestarať sa o druhých,
veru život je blbec.
Kašlať na zaužívané zvyky,
odstrániť všetky zlozvyky.
Nechať neprajníkov na druhej strane,
myslieť len na svoje poslanie.
Aj keď je to celé možno nejasné,
určite existuje dôvod prečo na svete sme.
Sme len bábky osudu,
každý z nás pristúpi raz k poslednému súdu.
Nie mnoho z nás pochopí cesty života,
tie teda dokážu všeličo zamotať.
Treba byť však silný,
dokázať sa vzchopiť.
Aj keď od dna treba vstať,
stací sa predsa nebáť.
Život predsa nieje taká sviňa,
keď ťa oboma rukami obopína.
Danike, venované všetkým čo sa potrebujú vzchopiť...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
athelasil
5. 1.januára 2009 18:16
pekna basen...zaujimave myslienky a prirovnania
Napíš svoj komentár