„Pravdou je, že na všetko musíš jebať. Musíš jebať nato, čo ti hovoria ostatní. Nie, nie je to žiadna puberťácka revolta, ale musíš sa nato skrátka vyjebať. Na všetkých. Nie je to ľahké, ale je to fér. Voči tebe určite. Vždy sa nájde nejaký kokotko, ktorý ti bude hovoriť čo máš robiť a ako máš robiť, vždy sa nájde niekto, kto ťa presvedčí. Niekto, kto ti vyhovorí to, čo chceš. Spochybní ťa, a ty si v piči. Zbúra ti tvoj sen ako domček z karát. Je to celá spoločnosť. Všetci ti ničia sny a ty sa len bezvládne pozeráš, necháš im to tak. Dali ťa do školy a učili ťa sedieť rovno a držať hubu. Potom z teba chceli spraviť futbalistu a dali ťa na futbal. Na strednej si sa nato musel vyjebať, lebo chceli, aby si nosil lepšie známky a nemal si čas. Potom z teba chceli doktora, a tebe z toho cvoklo. Neprijali ťa na medicínu, ale to nevadí, šiel si na právo. Ty si síce chcel byť umelec, ale tí zarábajú hovno, tak si sa drtil totálne pičoviny, neznášal si školu. Potom si skončil nezamestnaný a ich si neznášal tiež, lebo ti toto spôsobili. Ale oni tu už nie sú. Dali ti pár rád, ktoré ti dodrbali život a vykašľali sa na teba. Je to normálne. People come and people go. Môžeš z toho viniť ich, ale v skutočnosti si to ty, kto to dosral. Nechal si sa udupať. Tlačili na teba, celý život na teba tlačia, celá spoločnosť na teba tlačí. Tvoja jediná úloha je robiť to, čo chceš ty. Ísť svojou cestou. A jebať na všetkých, lebo na konci tu budeš iba ty. Všetci raz odídu. S týmto sa musíš zmieriť. Preto sa nato nespoliehaj. Nespoliehaj sa ani na to, že tu niekto pre teba bude. Poviem ti jednu vec. Kedysi som mal veľa, veľa známych. To sú všetci tí ľudia, ktorých poznáš, s ktorými sa stretávaš vonku. Potom som mal zopár kamarátov, to sú tí, s ktorými ideš na pivo a kecáš o blbostiach, alebo tí, s ktorými sa permanentne zhúliš, alebo tí, s ktorými ideš do kina, chápeš. A potom som mal pár dobrých kamarátov a to sú tí, ktorí o tebe vedia viac-menej všetko. Ale to je jedno. Podstatné je to, že keď som začal mať depky a všetky tie veci, proste keď mi začalo úplne jebať, nemal som žiadnych známych, žiadnych kamarátov ani dobrých kamarátov. Rozdiel bol len v tom, že keď som bol úplne v piči a prestal som chodiť von, známi si to skoro ani nevšimli, kamaráti sa pýtali kde som, a čo mi je, ale v podstate to mali tiež v piči, dobrí kamaráti ma chvíľu otravovali, vyvolávali a všetko naokolo, ale po čase to mali permanentne všetci u riti. Je to tak, nikoho netrápi, keď je niekto v sračkách. Nejde o to, že by boli ľudia úplne kurvy, aj keď, ani to nemôžem vylúčiť, skôr ide o to, že každý sa v prvom rade stará o seba. Každý sa primárne stará o svoje potreby, ku ktorým patrí aj pocit pohodlia a takého niečoho, a nikto sa necíti komfortne, keď sa musí zadrbávať s nejakým depresívnym ufom, ktorého prestalo baviť žiť. Nemyslia to zle, iba majú iné starosti. Uvedomil som si, že vždy to tak bude a čím skôr sa s tým zmieriš, tým lepšie. Na tomto sú založené ľudské vzťahy a vlastne všetko. Na sebeckej potrebe cítiť sa dobre. To je asi všetko, čo som ti chcel. A hej, ešte jednu vec. Nech ti nejebe. Myslím to vážne, keď máš nejakú babu v hlave tri dni, tak za ňou kurnik choď a vynadaj jej, prečo ti to urobila. Alebo ju pozvi na kávu. A keď vieš, že na teba kašle, tak choď von a všetkým o tom povedz. Opi sa a vykrikuj to po celom meste. Alebo seď doma a plač. Píš básne, daj to zo seba von. Preži to a choď ďalej. Je to ako keď si rozbiješ nos. Chápeš, chvíľu to bolí, ale vždy to prejde. Len musíš ísť ďalej. Proste nestoj ako kokot na mieste a neponáraj sa do tých sentimentálnych nálad. Rob so sebou niečo. Nadávaj, kop, krič, to sú známky života. Hlavne nezabudni žiť. A keby sa ti jedného dňa už fakt nechcelo, tak si daj ultimátum. To som spravil ja. Povedal som si, pred tým, ako sa dnes večer zabijem, ešte vyskúšam nejakú pičovinu. Iba tak, pre istotu. Ono to vždy funguje. Predstav si, že už nikdy nebudeš mať šancu spraviť hociakú blbosť. Že už nikdy by si nemal šancu prežiť bolesť, zasmiať sa, stretnúť babu, mať sex a hocičo z toho. Aj keď sa teraz cítiš ako totálny hnoj, raz sa to spraví. A ak už nemáš chuť žiť, tak si rozjeb hlavu o stenu, pichni si dačo do žily, vynadaj niekomu na ulici, zbi niekoho, ale prosím, nezahadzuj život len tak, bez toho, aby si niečo z toho vyskúšal.“

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár