Letím so svetlom na koniec vesmíru. Vymaňujem sa z domácej mliečnej cesty.
Na tejto ceste som sa ocitol zvláštnou reťazou udalostí, spustenou pádom zo schodiska po náhodnom očnom kontakte, cestou na záchod po vypití piva v divadelnom bufete.
V náručí tisla bieleho plyšáka. Keď sa oviala hodvábnym vejárom a na chvíľku som uzrel oheň v jej očiach, zachvátila ma priam nepríčetná túžba. Pri páde moja hlava zadunela o zem.
Prebral som sa tu, sedím zakrytý dekou a s ceruzkou v ruke lúštim krížovku (nevie niekto, ako je hnoj na sedem písmen?).
To čo vnímam, je však v miernom kontraste s realitou. Posledný klinec zatĺkli už včera. Po zaoceánskom lete ma na cintoríne uložia do rodnej hrudy.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Som neverila, že to ide takto stručne
A hnoj si zakomponoval famózne