Ale najviac ma mrzí to, že vždy, keď mám konečne niekoho, kto sa zdá byť priateľ, tak sa nájdu dôvody, prečo sa naňho vykašlem a potom zase nikoho nemám... jednoducho tu nie je nikto, kto by ma vypočul a nechal si to pre seba proste na furt... potom sa to niekomu vykecá v slabej chvíľke a potom je to zase všetko nahovno... pretože sú veci, o ktorých sa nemôžete rozprávať s každým, resp. s určitými osobami. A aj keď ich máte strašne radi, tak skrátka ide o ich súkromie a radšej sa o tom porozprávate s niekým iným... a potom o nich rozšírite veci, ktoré ani nie sú pravdivé, oni sa to dozvedia a potom vás to všetkých mrzí... ale najviac v tejto chvíli mňa... lebo som blbá a niekedy veľa kecám...
Jaa neviem ani, že o čom toto vlastne je, ale skrátka sú to moje momentálne pocity a potrebovala som ich vyjadriť... a aj keď ich asi nikto nepochopí... a aj keby to nikto nemal čítať, tak mi to pomohlo...
Neviem, na jednej strane je možno chyba vo mne a mala by som sa zmeniť. Ale na druhej strane sa možno nenašiel nikto, kto by to VŠETKO chápal. A taký človek sa ani nikdy nenájde, ale aspoň niekto, kto by sa mu priblížil... Radšej nebudem vravieť nič, než by som mala povedať klamstvo a radšej nebudem robiť nič, ak by som tým niekomu mala ublížiť. Len či sa to dá...
myslím, že koniec.
PREPÁČTE mi. všetci
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
vikazvolen
28. 3.marca 2009 12:45
pozri kajka neviem sice o co tu ide ale mam pocit ze si mi vstupila do svedomia a mozno je to o tom co som vykecala ja mozno to len zle chapem ale mam pocit ze my dve by sma sa urcite mali porozpravat...ale mozes s byt ista tym ze ta neskutocne lubim
Napíš svoj komentár