Idiot, ktorý nedokáže zopakovať vetu "Šašo suší osušku" bez toho, aby si fyzicky neublížil a psychicky sa nezrútil..

Som tu znovuregistrovaná už nejaký ten piatok, a stále na mojej webke nepribudol žiadny blog..
Pravda je taká, že ani neviem či vôbec začať, kde začať, a moja tvorivá kríza trvá už viac ako polroka, odkedy som nielen študentkou, ale aj tetou, ženou v domácnosti a navyše i pracovitou a zarábajúcou osobou..
Ako mám aj v profile - veľa odvial čas, a tí čo ma poznajú, pamätajú si mňa i moje blogy vedia, že tento opis sedí na inú osobu, než na Nadiu, ktorá nikdy nevedela čo od dobroty..

Ale nezúfajme...

Stále niečo zostalo z tej soplavej osoby, ktorej jedinou povinnosťou bolo akurát pozerať sa 20 hodín do zrkadla a 4 hodiny mala rozdelené medzi hádky s Markom a chodením po diskotékach

Síce stále chodim po diskotékach, a stále čumím do zrkadla, teraz musím robiť občas aj pestúnku, občas variť pre 3-4 osoby (podľa toho či u nás smradí Marko, René, alebo iný šváb), pod pojmom zvyšné štyri osoby rozumej: Nadiuška krásnučká, milučká, dobručká, inteligentnučká, Ivona, osoba veľmi sklamajúca krásnučkú, milučkú, dobručkú Nadiušku, a ovšem pán sveta Marcel, ktorý mi vždy vešia svoje použité ponožky na moju krásnu ružovú lampičku, čo tak dokonale gýčovo svieti na červeno, lebo vraj je "popiči" ako tie ponožky tá lampa dokáže presvietiť a robí to "popiči" tiene na stenu, ked je všade zhasnuté..
No uznajte..
Toto je otec mojich detí

Ale vráťme sa k predchádzajúcej osobe, ktorá ma veľmi hlboko sklamala, ranila moje citlivé a nežné srdce, bodla doň dýku aspoň 40x tvrdiac, že som sa na ňu sama napichla.. Tá lož! Tá ohavná, sprostá lož!
Moja vlastne-nevlastná sestra, moje stratené druhé ja, moj sen z mladosti, do ktorého som vkladala nádeje.. Už vyše polroka chodí s chlapcom, ktorý nosí ružovú košelu, ktorú som mu neraz ogrcala na diskoteké, raz dokonca aj natrhla.. S chlapcom, ktorý je retardovaným expriateľom mojej švagrinej a najlepšej kamarátky.. Idiot, ktorý nedokáže zopakovať vetu "Šašo suší osušku" bez toho, aby si fyzicky neublížil a psychicky sa nezrútil..
Tohto nezničiteľného švába, prosím pekne, trpím vo vlastnom byte, okupuje moju chladničku a nazýva ma "švagrinou"..
No opäť uznajte..
Nemám mať tvorivú krízu? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ? ?

Je totiž veľmi náročné sedieť pri počítači s úsmevom na perách, jesť svoje obľúbené chipsy, písať blog a baviť vás moji drahí.. Keďže, ten odporný slizký had s nagelovanou žraločou plutvou uprostred hlavy nielenže imituje plodenie detí vo vedľajšej izbe (a tí, ktorí bývate na činžiaku mi iste dáte za pravdu, že v takýchto zajačincoch je počuť aj tichý prd), ale navyše mi vždy zožere tie moje obľúbené chipsy, a verte že už mu nežeriem rozprávky o prudko pažravej Gine, síce je fakt, že počas celého tehotenstva i po pôrode mala náramne žravé nálady..

Aj teraz.. Sedím doma.. Vo svojej spálni.. Píšem toto tu, a samozrejme že nejem moje obľúbené chipsy! ! ! A samozrejme že nemám úsmev na perách! ! !
Lebo na mojom notebooku je dosratý zvuk, tým pádom si nemôžem pustiť hudbu, a miesto toho počúvam jeho krochkanie, a mojou mysľou prebieha práve seriál "tisíc a jeden spôsobov ako usmrtiť Reného a nedostať sa kvôli nemu do Leopoldova".
Je smutné, ako jedna osoba dokáže zničiť moju ružovo-ružovú minulosť, súčasnoť i budúcnosť..

Skúšala som snáď všetko.. Dávala som mu do jedla šaraticu, kradla som mu trenky a vyhadzovala von oknom s popisom jeho adresy, nepomohli vyhrážky, bitky, slovné urážky, ani dokonca to, keď som tú jeho posratú obľúbenú ružovú košelu nafarbila na zeleno..
On si kúpil takú istú, ZAS!

Navyše, kvôli nemu, moja vlastná krv na mňa nemá dostatok času, a ja nemám preto spravené nové gelové nechty! A to ma už fakt že sere! ! !

Ale dosť bolo negatívnej energie na dnešný večer..
Idem mu spraviť čaj, a minimáne mu do neho napľujem.. Potom by mal prísť Marcel, a pôjdem s kľudom anglána spať..
Lebo ráno ma konečne čakajú nechty (dúfam), a večer sa ide na tequilla party..
A z toho mi radosť nikto nepokazí! ! !

Howk!

 Denník

4 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu