Zostali vo mne biele miesta, slzy sa snažia ich zahojiť. Moje ústa,uzdravte sa! Nech môžete sa znovu smiať. To ticho! To božské ticho plné odoziev, ticho šepká z duše a pomaly dýcha, hltajúc pach...skrytá vendeta. Srdce plače a čakajúc čo bude d´alej-ráno, najradšej by uletelo do neba. Zatiaľ len bije a čaká,pýtajúc sa: Čo? Nie,prečo?! Nechápe. Asi preto, že nie je tak staré ako sa zdá. Zostali v ňom biele miesta. Nie také ako inokedy. Tie staré,snehobiele, teraz šedá trestá. Báseň 0 0 0 0 0 Komentuj