Zostali vo mne biele miesta,
slzy sa snažia ich zahojiť.
Moje ústa,uzdravte sa!
Nech môžete sa znovu smiať.

To ticho!
To božské ticho plné odoziev,
ticho šepká z duše
a pomaly dýcha,
hltajúc pach...skrytá vendeta.

Srdce plače
a čakajúc čo bude d´alej-ráno,
najradšej by uletelo do neba.
Zatiaľ len bije a čaká,pýtajúc sa:
Čo?

Nie,prečo?!
Nechápe.
Asi preto,
že nie je tak staré
ako sa zdá.

Zostali v ňom biele miesta.
Nie také ako inokedy.
Tie staré,snehobiele,
teraz šedá trestá.

 Báseň
Komentuj
 fotka
kat  25. 7. 2008 19:04
kto ti ublizil?? :/
 fotka
pawlo  25. 7. 2008 19:40
Zaujímavá báseň.

No zároveň nie najšťastnejšia.
Napíš svoj komentár