Do neznáma

Sedím na lavičke
a fúka mi za krk.
Sklamaný a sám,
pýtam sa pošepky...

Nikto nevie kde som
a ja píšem tieto riadky.


Slová hlúposti a pochybností,
samé sa tlačia na papier.
Zalievajú ich moje slzy ľútosti
a ja sa pýtam:
Kde to som?


Nikto to nevie,
len ja sedím na lavičke
a vôkol mňa celý svet.
Vietor mi fúka za krk
a odvieva slzy preč.


Sklamaný a sám,
bránim sa pocitom a myšlienkam.
Nikto nevie...
Mám ešte niekoho?


Odovzdaný okoliu
a otupený vlastným citom
hrám túto komédiu.
Všetko sa razom mení.


Sedím sám niekde vonku
a píšem túto tragédiu.
Je to strach?
Ten,čo mi tlačí rukou,
píšuc slová?
Všetko sa razom mení
a ja ticho bijem srdcom
na polach.


Slzy kvapkajú na papier,
na ruku a na zem.
V tichosti ich zachytí vietor
a letmo sa dotkne mojich
slaných pier
a ty odletíš so všetkým,
čo som kedy mal...


Hľadím do neznáma,
tam,kde už možno nie sme,
ty a ja.
A pri tom píšem tieto slová.

Do neznáma!


Fúka mi za krk
a srdce sa poddáva chladu.
Vôkol mňa svet,
a ja mám v ňom žiť bez teba?!


Neobzriem sa späť,
kde sme spolu obaja.
Moje srdce sa poddalo
chladu a tá spomienka
by ho zabila,
no ja chcem prežiť!

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu