To slovo sa formuje ticho,
si v mojich myšlienkach.
Blúdiš nenápadne
a pre mňa to znamená všetko.
Vnútro mi zaplavuje šedá.
Ticho a obavy.
Viera v nás a dávno stratená
nostalgia.
Tá viera sa mieša so strachom
a túžba s ľahostajnosťou.
Čosi odniekiaľ zo srdca.
Tak nádherné je milovať ťa,
no aj tak cítim
ako ma to zabíja.
Pomaly a ticho.
Tou smrťou si ty.
Ja však bojím sa povedať,
čo cítim.
Mám strach povedať:
Ľúbim ťa...
On či ona,
nie je to jedno?
Láska je stále rovnaká.
Ústa povedia,čo srdce chcelo.
Láska je droga
a ja som neustále na dne.
Potrebujem stále niekoho.
Mať,milovať,moje svedomie to vie...
No ja som neschopný.
Neschopný nemilovať.
Neschopný nedrogovať.
Neschopný povedať ti...
Ako môžeš na mňa hľadieť?
Ako,ak vieš že existujem?!
Vieš to vôbec?!
Vidíš čo robím?!
Ja si to uvedomujem,
ale aj tak nemám síl.
Moje svedomie to vie.
No ja sa napriek tomu ,
neustále ocitám na hrane.
Stále na okraji spoločnosti.
Oni neakceptujú moju vášeň
a to, čo cítim.
Ako zvíťaziť zatiaľ neviem
a nechcem prestať milovať zároveň.
Len nepodľahnúť smútku...
Tak to je filozofia,
mantra,ktorej sa držím.
Ticho a obavy,
blúdiš nenápadne.
To slovo sa formuje pomaly.
Srdce mi zaplavuje šedá.
Ticho a obavy,
viera v nás a dávno stratená nostalgia.
Najväčšmi bolí milovať.
Ale ja som zvyknutý.
Odhodlaný utopiť sa
kvôli tebe,
v posmeškoch ostatných.
Najväčšmi bolí milovať...
človek by ani nevedel, aké máš nadanie- ale zistil som to- urobil si podľa mňa dosť veľkú chybu, keď si si zvolil takú školu akú máš- mal si ísť na pedagogickú súkromnú- tam by si vynikol a hlavne tvoje nadanie- viem o čom hovorím
ten obsah- och bože ten obsah- je to čistá pravda- človek by si aj myslel, že si také niečo aj zažil- no nechcem byť domýšľavý- ale verím tomu, že hej-
tá bolesť z neopätovanej lásky je nesmierne veľká- rúca sa ti celý svet, tvoje srdce ťa strašne- ale strašne bolí a pri pohľade na foto milovanej osoby sa len rozbrečeš ako malé dieťa- v duchu si hovoríš- ako je to možné, že si to dopustil, ako je to možné- prečo sa to muselo stať práve mne-
zavrieš oči a vidíš jeho tvár, otvoríš ich a v podvedomí sa ti premietajú situácie, kt. si zažil s tou osobou- vieš si to vôbec predstaviť čo to je- a najhoršie je, že ti niekedy ani okolie a hlavne ani dobrí kamaráti nedokážu pomôcť-
veľakrát sa to končí s myšlienkou skoncovanie so svojím životom- je to proste tak
Láska- láska patrí medzi pekné a zároveň prekliate a preklínané city- má v sebe niečo dobe ale aj zle-
hej baby majú veľkú pravdu- si šikovný- aj ti závidím, že dokážeš písať o niečom, čo si možno ešte nezažil- ja to proste nedokážem- ja to musím zažiť a to stoji potom za to- tie blogy sú také aké sú-
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.