pohľad nemý...
Malý okamih,
v ňom sa ich zraky stretli.
On dychčí,na jazyku smrť
a vzápätí nový počiatok.
Ona to isté,len miesto v očiach,
strach a obava o život...
Tak vstanú,polomŕtvy,
milujú sa a predsa...
V ich srdciach je rovnako málo miesta.
Sekunda ticha?
Nie,je to večnosť...
len jeden vie,kto ďaľej bude dýchať.
Posledný moment
a potom len ticho...
Jemu od zármutku srdce puklo...
---Toto mal byť pôvodne sonet,lenže až večer som si uvedomil,že sonet má formu: 4-4-3-3 .No ja som miesto toho napísal 4-4-3-3-3,takže to v skutočnosti sonet nie je...Každopádne to nemienim meniť...a prosím o prepáčenie
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
taylorova
16. 1.januára 2008 16:57
Krásne,...naozaj velmi pekné....
3
neviem prečo ale hrozne sa mi páčia tvoje básne.. keď napíšeš niečo ďalšie daj mi vedieť rada si prečítam...
Napíš svoj komentár