Zastavme sa nachvíľku,
vypočujme si cvrlikot cikád,
navždy...
Zostaňme takto starí
a opíjajme sa kvetmi maldosti.
Rok čo rok a deň za dňom.
Hodinu od hodiny,
buďme spolu celé dni...zostarnime spolu.
Zomrime...

Budeme sa milovať aj po smrti,
vedľa seba v tesnom objatí
a zohrievať nás bude náš tep.

Obrastení kvetami polárnej noci.
Budeme vedľa seba na tísícročia,
obaja,stelesnené kostry nevinnosti.

A po čase,
vdýchnu nám život naše city.
A po čase,
keď na svete budeme len my,
splodíme nové ľudstvo,také,
čo nepoznačí Zem jazvami.

Budeme len my a naše deti.

Zastavme sa nachvíľku,
vypočujme si zvuky prírody.
Navždy...zostaňme takí akí sme,
krásne mladí a svieži,zamilovaní...
Rok čo rok,deň za dňom.
Hodinu od hodiny,
budme spolu celé dni,
žime!
Preto sme boli stvorení,hádam,
jeden pre druhého...

 Blog
Komentuj
 fotka
kat  20. 11. 2007 16:16
NICE
 fotka
gothicpoethic  20. 11. 2007 16:18
Krásna báseň, najkrajšia akú som v poslednom čase čítala... a tiež sa mi páči aj diakritika ,ktorú si použil
 fotka
anjelik4195  20. 11. 2007 16:35
straasne pekna
 fotka
dlhovlaska  17. 3. 2008 20:26
s touto myšlienkou čo je v tej básni uplne súhlasím...
Napíš svoj komentár