Zbohom a tma.
Kruti sa mi hlava,
je to tak strasne pochopit?
Myslienky ma opustaju,
zviera ma nekonecna tma.
A z ust sa mi rozlievaju slova,
slova pochopenia,lasky...
Krasne nekonecne,
z hrdla vstava nove slnko.
Ziari ako vsevidiace oci,
spustam sa na vecnost.
Obklopuje ma tma
a tvoja jemnost.
Slova,co popohnali krv a zaviazali jazyk,
slova,co vypustili tvoje usta.
Preskumat moj vesmir,
moj svet.
Hlbiny oceanov myslienok a zakuti duse,
stracam ta v tme?
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
anjelik4195
19. 11.novembra 2007 15:38
je to welmi pekne ale nejaq sa to nerymuje ale neewa lebo je to weelmi krasne
2
Nejako som tam nevedel nájsť rými ale inak je to welmo pekne napísané.
3
ehm vy dvaj apoznáte niečo takého ako voľný verš? ten sa nemusí rýmovat..
Napíš svoj komentár