Odkedy neozvala som sa ja.
Nič sa nepýtaš, nič ťa nezaujíma.
Koľkokrát kopol si ma, keď cítila som pod nohami prehnité dno, v ktorom plávala som a skladala do vrecka malé kusy detskej lásky pre ktoré žila som.
Verila som, že niesi zlý. Že niekde v sebe ukrývaš dobro.
Večne ospravedlňovala som...
Keď neobjal si ma ani po mojom pol roku v cudzine
Keď nenašiel si pre mňa pekné slovo, nespýtal sa ako sa mám
Či niečo mi nechýba.
A chýbal si mi len ty.
Vždy.
Snažila som sa a potom som sa zas snažila vnímať to inak.
Keď si po dlhšom tichu, v ktorom som sa na teba pokúšala zabudnúť a dať ti zbohom, opäť ozval, bola som ako psík.
Akoby sa nič neudialo.. Vyobjímala by som ťa a predstavovala som si, Že vŠetko môŽe byť iné.
Začneme odznova.
Vyslovená prvá veta, úder priamo do srdca.
Pod nohami chveje sa mi zem a ty hádžeš ma nevedomky naspäť do bahna..
Dnes je to už 5 mesiacov, čo dala som ti zbohom, keď vysmial si ma do telefónu.
Prečo by som sa ti mal ozývať ja?
Rana, posledná.
Bola som silná a moje okovy naoko povolili.
Srdce utíchlo a ja som zrazu vzlietla z tvojho popola.
Len dnes ráno a ešte pár dní dozadu, dažďové kvapky usídlili sa mi v duši
A pália,
pália ma silno
hlboko no v celom srdci
Keď premýšľam nad tebou, Oci
Stokrát do dňa, pýtam sa prečo?
A chcela by som veriť, že trápiš sa otázkami rovnako..
Lietam životom, plávam i chodím, no stále ťa nevedomky hľadám v rôznych mužoch..
Budem si ďakovať, keď konečne s tým skončím
zmierim sa
a dokážem zaceliť tú ranu,ktorá ako jediné po tebe
ostala mi v srdci
Zbohom, drahý otec!
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár