,,Náš? Náš bicykel dostal defekt?´´
,,No áno´´ vravím ,,Váš bicykel to nezvládol´´
,,No´´usmiala sa popod fúz ,, Povedz mi, čo si robila?´´
,,Nič predsa. Normálne som prišla do roboty a guma prežívala posledné výdychy´´
Neveriacky krútila hlavou, ale napriek tomu so mnou šla do garáže hľadať nového adepta na bicyklové nebo.
,,Tento nie,tento tiež nie,tento je pre hostí, tento má defekt. Tu je jeden´´ ukazuje rukou.
Pozorne som si ho prehliadla a prehmatala som gumy.
Už už sme sa pred garážou lučili keď tu zrazu niečo zrachotilo. Otočila sa, zbledla
,,Čo sa stalo?´´ pýta sa.
,,Reťaz´´ vravím.
Smutne sme si vymenili pohľady a vybrali sa v ústrety mužskej práci.
,,Poď, obrátime ho dolu hlavou´´ hovorí ,,Tak to pôjde lepšie´´
Ako nová vlastníčka tejto ďalšej radosti som mala výsostné právo i povinnosť zababrať si sňou ruky.
V snehobielych ľanových šatách s rukami čiernymi od oleja, som sa tam trápila len preto, aby som nezmeškala do ich práce na ich bicykli.
Stála pri mne a aj by mi pomohla keby ju nedesila tá rozširujúca sa čerň, ktorú na mne videla. Zato mi ale bez reptania z kôlne nosila šróbováky rôznych veľkostí a popritom mi štebotala o tom ako by sa jej páčilo, keby som radšej pracovala ako čašníčka.
,,Taká si vždy milá a usmiata. Ešte aj teraz. Veľmi sa mi to na tebe páči.´´
,,Mňa to v tej kuchyni naozaj baví´´ odvetím.
,,Kľudne choďte, ja si už tú reťaz nahodím´´
Videla som, že jej je to trápne, ale odišla. Už som prestávala dúfať a zvažovala som, že si tým šróbovákom, namiesto guľky z pištole rezignovane prerazím spánok, keď sa mi to konečne podarilo. Na rad prišli moje ruky, drôtenka a nejaký čistiaci sajrajt.
Po prvých nášľapoch som zistila, že sa mi to nepodarilo opraviť až tak dokonale ako som si myslela. Sem tam reťaz zabrala a sem tam nie a zvuky som vydávala sko starý traktor. Keď som sa konečne dopravila pred reštiku so záujmom som ešte skontrolovala dynamo. Vtedy som už vedela, že hluk, ktorý okolo seba za jazdy šírim, bude mať večer po tme ešte veľkú výhodu.Dynamo tam asi našróbovali len z nejakého zvráteného estetického dôvodu.
Obliekla som si svoj obľúbený habit a hor sa do príjemne vyhriatej kuchyne.
,,No čo, Kristina, bola si sa kúpať? Akú máš dobrú farbu´´ vraví šéfkuchár
,,Nebola! Máme kefku na ruky? Nechty mám od oleja.´´
,,Nemáme´´ vraví Chorvátka ,,Zober si túto na hrnce´´
A kým som si nad umývadlom do opäť aleluja šuchrala ruky, rozpovedala som im cyklistickú story.
Šéfko na mňa polosmutne hľadí a vraví mi ,, veď to si si ani trochu neoddýchla. Choď si prosím ťa sadnúťvon na terasu, niečo si daj, teraz ešte určite nebude veľa práce´´
Nechcelo sa mi a tak som len odvetila, že tu nemám ani knihu, čo by som tam hodinu robila.
Chorvátka sa toho chytila a vraví, že keď ja nejdem, ona pôjde rada.
Vyparila sa rýchlo ako prd v prievane.
Nakoniec ma to potešilo, lebo práca sa nám rozbehla a som rada keď sa s nikým nikde nemusím tlačiť. Večer som to víťazne dobojovala až do postele, ale zaspávala som s vedomím, že ráno budeme musieť nájsť iný bicykel.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
elsi
8. 7.júla 2015 16:59
Milujem tvoje "La Cocote" blogy : -*
Napíš svoj komentár