Točiť sa so zemou , plávať v oblakoch, viac nebáť sa zajtrajška
Zrazu tak ľahký si a krehkejšie sú tvoje údy ako kedysi
Vidím ťa medzi kvapkami dažďa keď teplým slnkom sušíš vo mne horký žiaľ
a každá, každá zo mňa padá plná pocitov
keď všade hľadám ťa a hľadím slepo v diaľ
Nechcem spomináť
lebo neverím, že musím uveriť ti trpká realita
že zmenila si ho v slnko, vodu, oheň, dážď v toľkých očiach, preplakaných nociach.. spí.
Rozmýšľam kde si lebo nedokážem pochopiť, že neostalo nič.
vnáram hlavu naprieč vetru, hľadám ťa v predstavách
kričím v sebe, tebe, svetu vráť sa nám.
Srdce bolí a hlava vlastným svetom ubrániť sa snaží ma
pripustiť nechce skutočnosť, že zo dňa na deň
umrel si nám.
( Venované tebe.
Ľúto mi je mála lásky, snahy, ktorá bola potrebná.. )
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár