,,Prečo sa ma pýtaš také hlúposti? Si normálna?!´´
Prišlo mi to celé hrané. Divadlo, ktoré okolo teba robila. Vyznievala celá tak príšerne tragicky a ja som videla, ako sa jej v tejto polohe páči. V polohe trpiteľky, ktorá tvojim náhlym odchodom stratila zmysel svojho života.
Nerozprávala sa so mnou. Snažila sa len vytlačiť zo seba čo najviac sĺz. Asi si konečne potrebovala oddýchnuť. Podala som jej vreckovku na usoplený nos a ona sa konečne usmiala. Myslím, že aj ten najväčší vytrvalec sa raz unaví.
Radšej som k tebe chodila sama. Kupovala som ti biele kvety. Myslím, že by sa ti páčili. Očistila som tvoju malú podzemnú úschovňu hmotnej stránky, zapálila som sviečky. Otvorila som si pivo, otvorila som ti pivo. Fajčila som a rozprávala ti o všetkom. Potichu som ťa prosila o odpustenie.
Vždy sme boli priateľkami. Výnimočnými. Naše puto bolo zvláštne, príliš krásne a často hádavé.
Hádky. Patria predsa k životu.
Dnes si však mŕtva. Viac sa nehádame a ja cez slzy počúvam tvoj smiech.
,,Ostali nám pekné spomienky!´´ poviem jej, a chytím ju za ruku.
Opäť začína plakať. Moje slová nepomáhajú. Je to herečka so zlomeným srdcom. PRÍŠERNÁ KOMBINÁCIA.
Herečiek je tu vlastne viac. Niekedy je naozaj zvláštne ako sa ľudia povedzme ,,priživujú´´ na smrti a nešťastí iných. Rozprávajú dookola tie isté historky a tvoju smrť so sebou ťahajú ako to najväčśie životné bremeno. Niekedy ma udivuje ako ďaleko je človek schopný zájsť, len preto aby získal pozornosť ostatných . Často som však zhnusená. Zo spoločenského hľadiska som toto správanie klubu večne trpiacich istý čas dokázala tolerovať a stále pôsobiť ako utišujúci prostriedok na ich zlomené srdcia. Po čase som však presakovala ich sebaľútosťou rovnako ako dobre nacucaná špongia. Musela som odstaviť prívod vody. Ideálne však bolo úplne opustiť okraj slzavej priehrady, ktorá sa pomaly začínala vylievať. Aj so svojimi splaškami.
Vy dve rybky. Producentky toho najhlbšieho svetového utrpenia, ktoré sa vám v živote udialo, sa v slzavom údolí topíte stále jedna pre druhú. Pokiaľ sa navzájom vidíte. AK nie, ste aspoň trochu ,,zahojené´´ ,dokážete hore bruchom v polospánku odfukovať a zbierať sily na set ďalších, dosť namáhavých a vysiľujúcich hereckých výkonov poháňaných nekonečným zármutkom trvajúcim nekonečne a nekonečne dlho.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár