Zas jeden melancholicky text...

Stalo sa vam niekedy, ze ste si mysleli, ze niekam patrite a ono to vlastne bolo uplne inak? Ked sa citite niekde dobre, s priatelmi, s ludmi, na ktorych vam zalezi a bez ktorych by vas zivot nebol taky, aky je. A zrazu pride zistenie, ze to vsetko bolo iba klamstvo. Iba krasny sen, ktory raz musel skoncit...No ja som vzdy dufala, ze sa mi nikdy nic take nestane, no zasiahlo ma to vo chvili, ked som to fakt najmenej cakala...

S jednou kamoskou sme uz davnejsie mali mensie hadky a boli casy, ked to medzi nami mebolo vzdy uplne idealne, no vzdy sme sa udobrili a pokracovali dalej. Aj teraz v taliansku som si naivne myslela, ze je to medzi nami zas v pohode. Ze vsetko co sme spolu prezili, vsetky tie krasne spomienky nas spajaju viac, ako vsetko zle, co nas na obcas rozdelilo...No bol to len dalsi velky omyl v mojom zivote...

Zrazu som si uvedomila, ze nas uz nespaja nic. Ani neviem kedy a ako sa to stalo, ale nieco nas rozdelilo a bojim sa toho, ze teraz je to uz definitivne. Mozno to boli reci, ktore sa k nam doniesli, ludska zavist alebo nieco ine. To ja uz neviem...No viem jedno. Nech sa akokolvek snazim vychadzat s ludmi, tak sa to vzdy nejak strasne poserie..A ja potom, tak ako aj teraz, vyzeram ako ten najhorsi clovek pod Slnkom aj napriek tomu, ako velmi sa snazim krotit svoj temperament a vychadzat s ludmi..Vzdy sa najde nejaky kreten, ktory sa asi velmi dobre bavi, ked rozbije nieco, co spajalo dvoch ludi...

No najsmutnejsie na tom je, ze dnes uz ani clovek nevie, komu vlastne moze verit. Ci nahodou ten komu doverujete, vam nevrazi noz do chrbta a nevytrhne pri tom kus srdca...no proste ludia su vselijaki a dnes uz viem, ze sa im neda verit...skoda,ze som k tomuto zistenia musela prist tak kruto, ale tak aspon to viem..A takisto viem, ze kamoska, ktorej som vzdy verila, vlastne moja kasmoska nikdy nebola...

 Vyznanie

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu