so slovami sa jemne hrám a už viem, že dalsiu bitku
zas prehrám.
nevadí...
rám z bolesti pomaly vyberám a obraz, svoj život, doň
opatrne vkladám.
ked mám trpieť nech je to hned
nemám strach ved tak či tak
bude zo mna aj z teba len prach
ak mi raz povieš, že koniec nešepkaj to, nehovor ticho!
nahlas mi to hovor
neštastný človek vždy oklame sám seba, svoje zmysly označí za chybné v nádeji, že ozaj zle videl, počul, rozumel aby chránil tým to, čo je mu sväté
nádej zomiera posledná a všetci ju živíme do posledného dychu ked nám ide o vela
a ja ju nechcem zbytočne živiť
takže ked príde deň, že sa zobudíš a nebudeš cítiť teploa lásku pri myšlienke na mňa
nehovor mi to tíško
pretože ja budem dúfať, úboho si klamať, že zle počujem aby som predĺžil chvíľu kým mi ešte patríš.
budem si hovoriť, že chlad tvojich očí nevidím, že ti krivdím ked necítim tvoju lásku, ktorá vanula z nich.
hockedy znesiem seba ako hnusného luhára ked tým môžem dlhšie veriť v našu lásku.
nerob mi to prosím
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
leniny7
30. 5.mája 2007 20:45
velmi pekne...boha hovoris mi z duse
Napíš svoj komentár