ležím na dne mora, som kvapkou v púšti.
Kreslím vlny, tri ľahké pohyby,
na papieri vidím ich ako tvoje kučery.
Prvý raz bol som s tebou nesmelý,
výhľad z môjho okna sa tú noc nezmenil.
Všetko rovnaké ostalo len o štipku väčší
zmysel mi dávalo.
Som vetrom šľahaný a ty sťa vánok
jemne vždy pohladíš.
Poď vezmime farbu z neba
a zabalíme doň teba.
Poštuchajme oblaky, dažďom nás
noc zahalí. Kvapka nás zahojí,
ďalšia sa do liečby zapojí.
Mojím súperom voda sa stáva
ako necudne vlhko ťa zmáča.
Tvoj úsmev je odrazom slova krása.
A slnko podvádza! Skôr vždy vychádza
keď vonku sa prechádzaš.
Poďme niekam preč dať pochybnostiam krutý smeč!
Spravme niečo divé, farebné a snivé.
Ešte nechoď, ostaň ešte chvíľu kým ten most nezmizne celkom.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
ziraffka
7. 6.júna 2007 16:27
ako kucery heeeeeeeeeeej....
Napíš svoj komentár