dušu.. bolo to tak dávno.
občas sa mi zdá, že to je len sen ked spomínam na to ako som sa necítil staro a veril som v zázraky, ked som si neuvedomoval, že dýcham lebo to nebolelo pri každom vdychu aj výdychu.
ale naivný mladý chlapec som nemohol byť navždy.
a ciele boli príliš vysoké
stačilo len trochu pošpiniť biele svetlo od boha
a zabudnúť, že v neho verím
ale jeden hriech priťahuje ďalší a po čase som ich prestal rátať
ale čo je horšie od toho ked musíš žiť zoči voči veciam ktoré si spôsobil?
nie zabudnúť sa nedá. mŕtvi sa pripomínajú v snoch a ked nespím ešte vždy je tu tá prekliata pamäť
ked ma v mladosti preklínala tá starena aby som pamätal čo som spravil ja som sa len smial
ked ma dnes vidí z horúcich pekiel ako po nociach revem musí sa mi smiať ona.
lebo ja pamätám...
žijem v ústraní. medzi horami. patrím medzi ich tajomstvá. nikto ma nevidel už velmi dávno. vychádzam len v najtmavšie noci a zakrýva ma plášť. šiniem sa ako tieň a želám si ním byť ale nie svoj. bol by som radšej tieňom hocakého špinavého psa čo si musí uchovať v hlave len to, že kam môže ísť po vodu aby ho nikto neudrel a komu sa má vyhnúť.
občas si zaľahnem na kopec a učím sa znova veriť.
v noci sa dobre premýšľa.. a ja si dávam otázky na ktoré nenachádzam odpovede ale aj tak ich zakaždým položím.
hviezdy už nepočítam ale vychutnávam si pohľad na ne. ako je možné, že po tom všetkom po skazách, ktorých som bol príčinou mi nie je ten božský pohlad odopretý?
nezaslúžim si to ale aj tak sa kochám
zaspal som. dnes v noci som sa asi pýtal príliš vela som unavený
ale hlas čo preťal túto tmu ma prebral. prichádzal z daleka a
hviezdy musia byť zapletené do tých hlasiviek ako prekrásny hlas z nich vyviera
postavil som sa a šiel za tým hlasom neviem akú vzdialenosť som prešiel ale už som nevládal, zneistel som či idem správne tak som zastavil a počúval tú nebeskú pieseň. šiel som dalej
cítil som, že tá bytosť privádza spásu. milosrdenstvo v najčistejšej podobe
už nevládzem padám na kolená a plazím sa. zem je teplá ešte od slnka
a zabáram do nej prsty ako sa snažím prejsť k neznámej bytosti.
ach, už nemôže byť ďaleko.
čo ked to nedokážem a nebude mi odpustené jaj to nie, to nie!
sily ma opúšťajú každým metrom klamem sa, že už len pár krokov a budem tam
už len tri pohyby a si tam však už je celkom blízko
no ešte zvládneš pár metrov už iba tri metre
dobre to už máš tak už ti chýba len meter
a další...
tam za kríkmi je! odtial vychádza ten hlas víl panenskej krásy
aaaah, vidím ju
nič krajšie som jakživ nevidel
jemná panna v bielom okolo nej žiara teplej strieborne bledej farby,
stojí pri jazere a hladí naň..
jazero sa tmavo jagá kovovou čerňou odráža pole hviezd
vodu v jazere a dlhé krásne vlasy tohto anjela anjelov čerý jemný vánok od boha, pri nohách čosi modré, modrá látka
v jej krídlach je prach oblakov, ktoré vyzerajú ako kvapky svätenej vody. nevidí ma. spieva, modlí sa za duše tých, ktorí sa nikdy nemodlia. odriekava žalmy za tento svet
chcem sa ozvať a prosiť o odpustenie ale nedokážem to
cítim chlad v nohách
viem čo to znamená
ked prejde k srdcu už mi nebude pomoci
zatvorím oči a čakám
amen
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
4
mne sa to necitalo vobec zle a velke pismena su mi ukradnute hlavne,ze je to pekne
5
ozaj Adam na buduci tyzden som v Presove ide aj Tomi bud doma oki?a zavolaj aj Risa.potom este zavolam ti.
Napíš svoj komentár
ale to ako je to napísané...nie nečíta sa to vôbec nejak dobre,nemyslím tým teraz obsah,skôr tú formu, občas s diakritikou, miestami bez, veľké písmenká ti zrejme veľa nehovoria a celkovo...
...ale možno preto to zanechalo troška zvláštny dojem vo mne...