zotrel slzy z lic,
vycaril usmev na perach,
zrazu nebolo nic,
len my dvaja a nas smiech.
kazdy neznasa ked placem,
kazdemu som naobtiaz.
neplac, vies ze to nemam rad.
viem,ale daju sa slzy ovladat?
on pochopil, vzdy a vsade,
preco ten smutok, preco ta beznadej,
bol na tom tak isto,
a predsa inak.ale blizko.
vie,vsetko co ini nie,
vie,vsetko prezili sme,
bok po boku,nikdy nie sami,
skryvali sme sa za recickami.
jedini na svete dvaja,
bez talentu bludime,
strateni vo vlastnom dome.
strateni vo vlastnej rodine.
pravy opak mna,
samy smiech a vtipy,
nikdy smutna tvar.
to je on.ako ja,len naopak.
a zas odisiel,
kolky uz krat???
srdce sa hoji,to nic.
ale ved on ho zas roztrha.
zostala som tu sama.
len ja a vycitky,
preco som taka,
a nie som ako ty.
zijem ako viem,
zijes ako vies.
vieme na com sme,
dalej svetom bludime.
Otce, ochran svojho syna,,,
ked sa na to ten pozemsky nezmohol.
daj mu pokoj a silu,
vzdat sa mu nikdy nedovol.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
anjelik4195
18. 1.januára 2008 20:34
waaw super baasen
Napíš svoj komentár