Celučičkú celú noc.
Tvar mramorovú
havraními vlasmi lemovanú,
osvetlovaľ mesiaca v splne jas.
Bola nenavidená aj milovaná,
krasna aj odporná zároveň.
Nežná aj moc krutá,
anjelik aj kurva.
Nik ju nepozná,
a predsa ju už kazdý videl.
Túla sa po cestách - necestách,
taký život by nik nezávidel.
No ona je štastná,
štastná v smútku duše,
utápa sa zranená
a predsa silná.
Nikoho sa nebojí,
a predsa za tmavých nocí,
trhá sa zo sna a kričí,
meno lásky stratenej.
Za dňa si naň nespomenie,
sila bôľu dopredu ju ženie,
nenávidí všetko živé,
a predsa mačiatko si k sebe vinie.
Nevinná a skazená,
stala sa z nej žena,
žena bez citu,
a predsa srdce láskou preteká.
Komu ju daruje,
keď jej milý sa inej venuje,
milujú sa za letných nocí,
zatiaľ čo ona len sníva..
Sníva, na nebo sa díva,
snaží sa vyčítať svoj osud z hviezd.
Jej budúcnosť je stratená,
srdce jej lásky iná obýva.
Žije zo dňa na deň,
noci sú utrpením plným myšlienok,
keď sa snaží zabudnúť,
a privoláva oslobodzujúci spánok.
Až raz pochopí,
že ho nemilovala,
lebo túžit nie je milovať.
je neskoro. Zomiera.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
mas talent