Je polnoc,
zvony na dalekej vezi to vravia,
nejde im neverit.
do srdca sa mi vkrada temnota,
chcem zit?nechcem zit?

ked zit tak zivot stastny,nie?
ale ked aj to najkrajsie stastie casom pominie.
Kazda laska sa osucha a zostane len suchy obal,
akoby mi diabol vnutro hlodal.

neverim uz v ludi,
stratila som nadej,
bojim sa zit aj nezit,
co len so mnou bude?

dieta smutku, bojujuce o kusok sveta,
nemysli na nic, len vo svojich snoch lieta?
sny,zitia mojho napln,
v snoch kricim zago, srdce mi laskou napln!!!

chcem verit v lasku,
nerobit zle milovanym,
proste to nejde,
a preto vsetkych ranim.

milujem a pritom nenavidim,
zmysel zitia v laske vidim,
na co to je?
neverim v nu

len kutikom duse dufam, ze sa mylim
a su to lži v tejto chvily.
milujem aj nenavidim
Je polnoc,
ja sa menim,
zijem,zomieram??
milujem aj nenavidim

 Blog
Komentuj
 fotka
sasetka  6. 3. 2007 09:25
holka,cool báseň.to si včera vymyslela?a to o tom zagovi-dobre si ho tam zakomponovala.páčila sa mi.vážne
Napíš svoj komentár