je tu zima a strasna tma.
Bojim sa a volam o pomoc,
nenechavajte ma samu tuto noc.
Tuzim po blizkosti duse blizkej,
nech do objatia ma zahali,
da mi pocit bezpecia a sily,
a pohladi ma po tvari.
Obzeram sa po miestnosti,
nikde nik,same kosti,
obklopuje ma zas strach,
zostane zo mna iba prach?
Nechcem sa bat uz,
byt sama so sebou mi nestaci,
uz svita? este nie?
budem trpiet dokym noc neskonci.
Krv steka po zapesti,
kvapka s kvapkou sa hraju,
hladaju rozne lesti,
rychlu smrt mi nepraju.
Zomieram pomaly a v tichu,
za zrychleneho nepokojneho dychu
mojho mladeho naheho tela.
Skoncilo to.Dusa odletela.
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
pussycat33
30. 3.marca 2007 19:45
Druhá a posledná sloha sú najlepšie páči sa mi to A ako som si čítala aj tvoje ďalšie články, potvrdzuje sa to, že smutné a depresívne básničky sa tvoria jednoduchšie, než tie ostatné...
2
suhlasim s pussycat ze smutne a depresivne basnicky idu same od seba, ale poviem ti, ze pacili sa mi vsetky strofy... len tak dalej:o)
3
jee je to krasne sice troxu depresiwne ale taq ziwot nie je len krasny.....
4
Njn, až na to, že je to depresívne je to pekné Co tak sa obuť do niečoho menej depkoidného? (A)
Napíš svoj komentár