Preto sa zrodili oni.Poslovia.Boli spolocnym dielom hlav oboch krajin,najlepsi z najlepsich.Vytrhnuti z materskeho narucia a umiestneni do specialnych klastorov.Aby sa ani jeden nedozvedel z ktorej strany pochadza.Snaha a pracovitost shaolinskych mnichov priniesla plody.18-24 rocni mladici,ale len telom, dusou muzi.Mysel vycvicena a odolna proti naporom akehokolvek psychickeho i fyzickeho nasilia ci presvedcovania.Telo, od najnizsieho veku vystavovane tvrdemu treningu boja,strelby,jazdenia je pokryte svalmi a kozou, od pocasia takou stvrdnutou, ze sluzi sama ako ochranny stit.Tak tymto ludom bol zvereny osud sveta.Zvlast jednemu.Najmladsi, ale najschopnejsi z poslov mal ulohu, za ktorej splnenie bol povinny obetovat zivot.Vrchnost oboch svetov cakala celu vecnost na zrod hrdinov.
Cierny plnokrvnik, zvycajne poslusny, nepokojne hadzal hrivou.Zector ho ukludnoval a prihovaral sa mu hoci nebol o nic kludnejsi.V jeho srdci sidlila neistota a nepokoj z nadchadzajucej cesty,hoci navonok nebolo nic poznat.K jeho obavam prispelo hlavne vedomie,ze nevie vsetko.Vedel, ze mu nieco zatajili a citil, ze je to velmi dolezite.Z uvah ho vyrusil prichod Direasa,mnicha,ktory sa onho staral vely zivot.Kazdy z Poslov mal svojho mnicha-ucitela,ale pre Zectora bol Direas ovela viac.Bol to jeho priatel a nahradzal mu otca, ktoreho nikdy nepoznal.Aj teraz Dir dobre vedel,ake myslienky sa prehanaju jeho zverencovi hlavou.Doniesol mu posledne kusy vyzbroje a zasoby jedla.Potlapkal ho po pleci, ale vzapäti mu vyletela ruka k Zectorovej tvari.On to vsak cakal, a jednym pohybom znehybnil svojho otčima a prikoval ho k zemi.Chvilu si pozerali do oci,jeden druhemu,ako divi vlci pred zapasom na zivot a na smrt.,,Ako za starych cias?´´ povedal Direas a nahlas sa rozosmial.Jeho smiech aj napriek vysokemu veku znel klokotavo a prezradzal veselu povahu jeho majitela.Zector sa zvalil k nemu do travy a s usmevom si ho premeral.Mozno to je posledny raz co ho vidi.Mozno padne za obet, a keby sa mu aj nahodou podarilo prezit a stastne sa vratit do klastora D´selais, nie je iste ci tam Direa najde ziveho.Cas plynie rychlo a zivot uteka ako drava rieka.Dira zrejme napadlo v tu chvilu to iste.Prestal sa smiat a ked prehovoril, na tvari mal uz vazny vyraz."Chlapce, dobre vies, ze ta mam tad ako vlasneho syna"."ved aj ja teba ako otca!", vykrikol Zector. "Neskac mi do reci!Co som ti to neopakoval nekonecne vela raz?", prudko ho zahriakol,Bolo vsak vidno, ze ho Zectorove uprimne pozabudnutie potesilo."Si pre mna ako syn,a preto mi tvoj odchod lezi na srdci ako tazky kamen.Nie kvoli tomu,ze odchadzas,ale kam odchadzas.Keby nie je moje telo telo uboheho starca,nic by mi nezabranilo sprevadzat ta.Tvoja vyprava bude dlha a unavna.Lenze stretnes sa aj s horsim nepriatelom ako je unava.Svet vonku je iny ako tu u nas.Ludia uz nie su ludmi.Menia sa na krvilacne bestie,baziace po ludskom utrpeni.Neochranis sa pred nimi nijak inak, len ako som ta ucil.Bojuj rozvazne a rozumne a nemusis sa bat prehry."Direas recnil s coraz viac narastajucim vzrusenim.Zrazu sa zasekol a siahol rukou do vrecka osuchanej orandzovej tuniky.Nieco vytiahol a pevne to zovrel v dlani."Je jediny na svete a upozorni ta na nebezpecenstvo.Nespocetne krat by som bol uz na onom svete nebyt tohto"Naciahol ruku a vtiskol mu do dlane amulet.Bol akoby z kamena a predsa bol zvlasny.Nasledujuce slova stareho mnicha mu objasnili preco."Je vyrobeny z rohu jednorozca.V pripade nebezpecenstva sa rozziari jasnou cervenou farbou.Nikdy sa nemyli.Na to pamataj!" Len co to dopovedal vstal,stisol mu rameno a rychlo bez obzretia odkracal.Za Zectorom prisli ostani mnisi,popriat stastie ci dat posledne rady.Potom sa vysvihol na kona a prekrocil hradby D´selais.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
sasetka
6. 3.marca 2007 09:27
mojka,napíš pokračovanie!!!!ma to chytilo.máš dobrú omáčku okolo toho.keby som čítala knihu s takýmto začiatkom,nevedela by som sa dočkať dalších strán.
Napíš svoj komentár