Ma studene ruky, a bielu tvar, krvavo cervene pery, a v srdci zial. Je tak prekrasna, nik sa jej krasou nevyrovna, do raja ta dovedie, uz len jej pusa letma. Lenze ona nebozkava, uz davno nikoho, pohladenia nerozdava, uz nekonecne dlho. Je to kraska zakliata, jej kliatbou je zivot vecny, prehresila sa proti laske, tak nech spravodlivo trpi. Mala nevyslovne stastie, stretla svoj osud, no ona ho zradou zranila, predstupila pred posmrtny sud. Sud ju uznal vinnou, dokazy boli jasne, za trest hladela do oci laske, ked umierala jej v naruci. Jej trapenie , sa vsak nikdy nekonci, jej mlade oci budud ronit slzy, kym nase zivoty budu davno na konci. (prepacte interpunkciu a tak.. ) Blog 0 0 0 0 0 Komentuj