Su veci, ktore nas stretnu v zivote a na ktore nikdy nezabudneme...Castokrat su to hlupe drobnosti, ale pre nas su spomienky na ne nesmierne cenne...Tento blog je skorej pre mna ako pre vas, chcem sa trosku pohrabat v tych mojich spomienkach, trosku prevetrat tie sklicka minulosti.

Nikdy nezabudnem na:

- svoj prvy sladak...no neviem doteraz ci bol naozaj prvy ten vecer, ale pamatam si ho ako prvy. tak snad to tak je...bolo to v piatej triede, boli sme s triedou v skole v prirode.Boli sme vsetci nasackovani v sale na tancovanie, akoze diskoteka mala byt.Vsetci sme tancovali, samozrejme ako to tak byvalo, baby v kruzku , chalani zas na druhej strane v druhom.A potom sa to stalo. pustili sladaaak,,Uz si nepamatam presne , aka to bola pesnicka, ale zato si pamatam na ine veci. Pamatam si ako sme si vsetci v momente sadli.My baby sme uprene pozorovali chalanov na druhej strane miestnosti a cakali ci sa najde nejaky odvazlivec.Nasli sa dvaja. Bolo to takee romanticke..Jeden prisiel po mna, a zamrmlal: Ides? JA som ako prikyvla, ze ano a uz sme tancovali.Sladak. Drzali sme sa tak, aby sme boli najdalej od seba, a rozpravali sme sa poza chrbat toho druheho s inymi parmi, co sa potom k nam uz pridali. Z toho tanca si pamatam, len jeho modre oci, a aky to bol zvlastny pocit,byt oprety licom o ine lico. (ano, aj k tejto velmi imtimnej polohe sme sa dostali behom jedneho tanca!!! )


- na svoj prvy videny horor...
Mala som asi 9 , bolo asi 11 hodin vecer a lezala som na gauci.Ten „horor“ bola vrazdiaca babika Chuckie.Mala som deku pritiahnutu cez pol tvare, aby som nahodou mnoho nevidela a ruku natiahnutu aby som dociahla na brata, ktory sedel v nedalekom kresle a vytrvalo sa branil, ked som sa ho chcela chytit.


- na pusu, ktoru sme si vymenili s chlapcom, ktoreho som naozaj milovala.(a aj stale milujem,) Bolo to po skole, v bare menom Leeloo, vsade bola tma, nemali sme nic na pitie, lebo obsluha sa na nas vykaslala.Sedkali sme si v kutiku, na druhej strane druhy parik a bolo to cele tak neskutocne krasne.Take krasne reci, tak nenutene a tak vtipne. A hlavne take neskusene. Prvy bozk, pre oboch prvy... Jedna z najkrajsich veci v mojom kratkom zivote...


- prvy Silvester straveny mimo rodicovskeho dohladu..teda ako tak..
mamina mi dovolila zavolat k sebe par kamaratov s tym, ze mozme ist na noc do mesta. Z tych, ktorých som zavolala mohli prist len 3 ludia. Sasa, Miska a moj Jakubko.Aj tak to bolo fajn.Co najskor sme sa vyparili do mesta, od mamy nabalena flasa sampanskeho (stale ju upodozrievam, ze bolo detske) . Na namesti v nasom krasnom meste, bola uz tradicne diskoteka. Trochu sme sa posilnili vodkou (alebo co to bolo) a sli sme trsat. Baby hned zbalili nejakych typkov, s ktorymi celu noc tancovali a my dvaja sme sa mohli venovat sami sebe. Celu noc sme prezili prilepeny na sebe, tancovali sme, bozkavali sme sa...Pred polnocou nastalo odpocitavanie, a za chvilku sme sa uz kupali v mnozstvach sampanskeho. Mala som ho plne oci, premocene vlasy, a koniec koncov aj plne usta. Vsetci sa radovali, objimali sa navzajom a bolo pekne vidiet trencanov sa spolocne bavit.
Ako sme sa dostali domov si nepamatam, myslim ze pesi. V neskore hodiny nocne sa diali este ine veci, ale to je uz iny pribeh.


- Na to, ked som padla, lebo som sa drzala motorky, na nohach korcule, a za mnou na korculach kamaratka , ktora sa ma drzala okolo pasa...Ked som sa zbierala so zeme, chybala mi koza na kolenach, laktoch,polovica obocia a polovica pokozky na perach. Mala som presne 13 ran na tele...A este si pamatam na noc,este nevytvorene chrasty a pri kazdom pohybe ma to neuveritelne bolelo. Doteraz mi zostali jazvy... Aspon bola sranda.

a este je koopa veci, ktore si pamatam, ale uz sa mi nechce pisat...aj to je to zbytocne...

 Blog
Komentuj
 fotka
galinka  2. 12. 2007 23:16
Môj prvý slaďák si síce nepamätám, ale mám (aj tu v albume) fotku z nejakej školy v prírode, kde sme v jeden večer mali súťaž v tancovaní slaďákov s jablkom medzi hlavami... Viem že sme skončili slušne umiestnení (a na moje počudovanie som si len nedávno všimla ako blízko seba sme tancovali.. oproti gymnáziu kde sme tancovali čo najďalej od seba )



Môj prvý horor boli Gremlins (tuším sa tak volali) ale doteraz mi nie je jasné prečo som ten film považovala za hororový... (a odvtedy som ho nevidela )

A Chuckyho som ešte nevidela, ale ani mi to nechýba



To ostatné u mňa nebolo...

Ale pamätná bola pre mňa prvá pozvánka na oslavu narodenín od kamarátky, potom aj prvá (a dodnes jediná) pozvánka na oslavu narodenín od niekoho opačného pohlavia a kopa ďalších vecí...



Ale je fajn si na to spomenúť, sú to samé úžasné spomienky a väčšinou sa týkajú ľudí s ktorými som v kontakte dodnes
Napíš svoj komentár