Moja veľmi dobrá priateľka, ktorá mi je ako sestra a veľmi ju ľúbim, mi už povedala, že som čím ďalej tým čudnejšia. Nechápala som ju. Prečo mi to hovorí? Veď mi predtým vravela, že sa nemám zmeniť, že mám ostať taká aká som. A teraz mi vraví, že som čudná? Povedala som jej nato, že mi nič nie je, že som taká aká som bývala. Ale ona mi namieto toho povedala, že buď ona blúzni alebo ja som mimo. Povzdychla som si a nechala to tak.
Po dlhšom premýšlaní som prišla nato v čom to viazne. Som zamilovaná a to nešťastne a trápim sa. čím dlhšie myslím na Tomáša tým sú moje pocity plné sklúčenosti a som stále viac a viac bez nálady. Dlho som nad tým premýšľala a chcem ho stále len ako kamaráta, ktorému môžem všetko povedať, ale napriek tomu som sa zaľúbila. Je to už lepšie. Už to nie je také silné ako bývalo. Vraj sa stále viac a viac usmievam. Som vraj proste veselá a to som dlho nebola.
Tomáš má frajerku a som veľmi šťastná, že ej šťastný . Ale napriek tomu som mu popísala veci, ktoré som nikdy nechcela a pohádali sme sa ako psy. Mienila som sa mu vyhýbať, nikdy viac mu na ICQ či na pokeci nenapísať. Proste zabudnúť. Ale on mi napísal. Chvíľu sme si písali len tak o ničom a potom sa ma spýtal či by sme nemohli natú hádku zabudnúť. Oboch nás to trápilo. A veľmi. Ale už je to v poriadku.
Aj keď stále neviem čo cítim ani prečo to cítim je mi lepšie. Neviem čo sa okolo mňa deje, prečo si moji priatelia mysleli a myslia, že som sa zmenila. Nechápem čo sa to so mnou deje. Ale je to už oveľa lepšie a dúfam, že sa to po čase vráti do pôvodných koľají. škoda je len to, že v živote si nevieme dať pauzu, nikdy. Nemôžeme vypnúť. A premýšlať nad sebou prečo je to tak ako to je. Ale po čase to bude zase také ako perdtým. Vrelo v to dúfam.
Je to možné?
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
drzim palce aby to vyslo