Od začiatku sa veziem spolu s časom, len ma skutočne štve, že niekedy ide pomalšie, inokedy zas rýchlejšie. Zrejme bude mať viacero prúdov, niečo ako prúdy riek, v ktorých sa voda len tak valí, v ďalších menších tokoch je voda pomalšia.
Mohol by som ho stopnúť, držať ho na akejsi pauze, teraz to však nejde. Čím bližšie sa blížim k udalosti, ktorej sa bojím, alebo ju nechcem zažiť, čas je neúprosný, mám pocit, že deň bežne trvajúci dvadsaťštyri hodín má zrazu o polovicu menej. Niet času, niet života, prúdov, vetrov. Stáli by sme na mieste, na obyčajnom nič neznamenajúcom bode, je to ako keby nezažil strom za celú existenciu vietor. Ako by sa len lístky hýbali?
Nedá sa zastaviť, nedá sa spomaliť, nedá sa urýchliť. Jediné, čo môžem urobiť, je viesť sa spolu s ním, ako ďaleko, tak to ukáže čas...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár