Prežíval som najkrajšie obdobie svojho života a ďakujem ti zaň. Toto vyznanie patrí teba, drahá Lenka.

Bola si to ty, kvôli ktorej som s radosťou vstával, tešil sa na nový deň,
stretli sme sa stále tam, kde bolo zvykom a kde nás to krásne puto spojilo. Bola si tu pre mňa, ja pre teba, neustále ruka v ruke. Prežívali sme všetko spolu, neboli sme ja a ty, boli sme MY. Tvoja radosť bola mojím úsmevom, tvoj smútok boli moje slzy. Nedokážem zabudnúť na tvoju vôňu, na tvoje vlasy, na tvoje krásne zelené oči, na tvoju osobu. Čas plynul, ale bol to čas, ktorý ma niekam nasmeroval. Prežili sme spolu mnohé, spoločné chvíle boli naším najkrajším zážitkom, nezáležalo na tom, či svietilo slnko, padal dážď či sneh, na ktorý sme sa spoločne dívali spoza okien v náručí jeden druhého. Všetko, čo má svoj začiatok, má i svoj koniec, veď si bola moja prvá, ale zato pravá láska. Posunul ma tento dej dopredu, i keď je to už dávno, mám pocit, akoby to bolo včera. Naučila si ma veľa, zašiel som do kútov nepoznaných, kde hranice neexistovali a nikdy existovať nebudú...

Viem, že vždy tu bude niekto, na kom vám záleží a vážte si tie chvíle, lebo možno to zažijete len raz.

 Blog
Komentuj
 fotka
veroniques  27. 5. 2012 20:04
Nádherne napísané
Napíš svoj komentár