Naše prvé stretnutie bolo dosť nevydarené . Ako kazdá baba , ani ja som sa nevyhla meškaniu.Ok,ok viem bolo to trošku veľa (20min,upsik , ale keď sa chcel tak veľmi stretnúť , mohol počkať Videla som už len ako odchádza , ten okamih už nechcem nikdy zažiť.Slzy sa mi tísli do očí , no niejako som to prežila a pokračovala v konverzácii s kamarátkou ďaľej ( ona šla so mnou , jej priateľ tam čakal s mojím ´´filozofom´´ na nás).Ok ,powedala som si , že asi to tak malo byť ,čo už...Prešla asi pol hodina a zrazu mi zvoní telefón : "Moja, ahoj.Počuvaj kde si? Je mi to strašne trápne ale dobre vieš , že nevydržím dlho čakať.Prosím môžem prísť za tebou?" Moja odpoweď bola jasná :"Jasné v pohode, stáwa sa, už som si zvykla".Neprešlo ani 5 minút a zrazu sa k nám rútil maličky človiečik na biku.Privítal nás rečičkami typu "cafte ludia,hm,na koho tu cakate?" Ja ,očarena jeho nádhernými očami a welkými perami som sa nezmohla ani na obyčajne ahoj a len tak očka mi skakali od hora až dole a zas a zas a zas Už ani poriadne neviem o čom sme kecali ,vlastne on,ja som bola ete v nemom užase ale potom to už išl open_mouth:stali sme sami , kamka s kamošom už išli domov.Ostali sme sami...tma ,len sem tam nejaka ta lampa a psičkari..fuuu,nezabudnem ta to nikdy....Po tomto dni mi začali prichadzať sms či nejdem von atd atd atd..weď to poznáte...Tak toto bol náš začiatok... Dúfam , že nie začiatok konca?!?
Začali sme chodiť von a po istom čase som prišla na to, že sa niečo so mnou deje...Bola som úplne iná.Nad každou vecom som začala premýšlať , začala som si viac všímať okolie a hladať odpowede na otázku REČO je to tak,alebo onak?
Áno ,presne tento človek ma to naučil a som mu za to vďačna ,lebo dalo mi to strašne vela.Wždy keď som sa ho opýtala na hocičo zo života, vždy mi dal na to nejaku tu odpoveď.Nebola to normálna odpoweď aku by ste čakali,no bolo v nej niečo , niečo čo sa zapísalo do mojej duše a čo tam už ostane navždy.Wždy to bolo výstižné a wiem ,že aj úprimne.Tento človiečik zažil už toho weľa na swete , samozrejme weľa ťažkého myslím ,preto takto začal rozmýšlať.
Jeho povaha je strašne ťažká , myslí si , ba dokonca je o tom preswedčeny , že nikto na swete ho nechápe , ani jeho vlastná rodina.Ja sa wždy o to pokúšam, no tiež sa mi to nedarí.Na moje otázky prečo si to urobil takto ,alebo prečo onak len odpovie: "moja,ak budeš staršia pochopis!"Musim sa priznať, začínam mu pomaly chápať a dávať si do súvislosti čo a akO a nachádzam v tom zmysel.
Tak toto je môj filozof ,ktorého aj napriem všetkemu čo sprawil mám rada a navždy ostane v mojom srdci...
Ferko , dakujem za wšetko!
A ešte jedna rada pre wšetkých : NESNAŽ SA WECI CHÁPAŤ PREČO SU , LEN ŽI A NEHLADAJ DOVOD PRECO!!!!!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A som rada lebo okrem toho že čas strávený s nimi ma vždy poteší, mi ukazujú trochu iný pohľad na svet, kladú otázky ktoré obyčajného človeka nenapadnú...