si človek ,ktorý sa smeje očami.
si človek ,ktorý ju vyznáva slovami.
si človek, ktorý má nežné dlane
život by som dala za ne.
si anjel, ktorý svetom lieta.
si človek, ktorý zbiera lásku sveta.
si človek, ktorý má úsmev dieťaťa.
si človek, ktorý má rád objatia.
si hviezda, ktorá svieti na nebi
si hviezda, ktorá mi srdcom preletí.
si hviezda, ktorá mi v dlaniach žiari
si hviezda, jedna z mojich prianí.
si šťastie ktoré túžim mať
si šťastie, kktoré ma núti sa smiať.
si šťastie ,ktoré svetom letí
si šťastie, ktoré rozosmeje aj srdcia malých detí.
si nádej, ktorá mi dáva silu žiť
si nádej , ktorj súčasťou chcem byť.
si nádej, ktorá nikdy nezradí si nádej ,ktorá mi vždy poradí.
si nádej , ktorá nikdy neskončí
si nádej, v´ďašom storočí
Keby som mala krídla!!!
Keby som mala krídla, každá cesta by mi trvala podstatne kratšie. Život by bol bezstarostný . len tak roprestrieť krídla a letieť
Už by som nemeškala nikdy nikam , ale hlavne by som nemusela utekat ponáhľať sa.
Lenže, ako k takým krídlam vlastne prísť?
Kúpiť si ich v obchode? Určite by to nebola lacná záležitosť.
Veď kvalitné krídla musia aj niečo stáť. Mohli by sme ich dostať napríklad za odmenu?
Možno iba v rozprávkach alebo kebyže viem čarovať vykúzlimn si čokoľvek ma napadne
. V niektorých počítačových hrách ma daký bojovník krídla ked prejde levelom.
v realite by to mohlo byť po dosiahnutí dospelosti no nebolo by to skvelé? Alebo byť nesmrteľným?
. Vzlietnuť do oblakov, ďaleko od problémov a stereotypu všedných dní. Niekam kde je všetko krásne
Z výšky by bol svet naozaj gombička .všetko by bolo odrazu lepsie
Mali by sme ho ako na dlani a ľahšie by sme sa dostali na miesta ktoré sú našemu srdcu blízke. Napríklad taký Paríž
by bolo prvé miesto ktoré by som zo svojimi skutočnými krídlami naozaj navštívila
. Bola som totiž zaslepená túžbou vlastniť skutočné krídla, až som zabudla, že už jedny vlastne mám. V mojej mysli. Stačilo si spomenúť na krajinu menom Fantázia .bolo by tam všetko krásne a bezstarostné.
preniesla v myšlienkach. Vidíte, dá sa to, aj bez krídiel. Všetko je to o predstavivosti, no nie všetci ju využívajú, preto nedokážu doletieť k svojmu snu. NIE každému sa splnia sny po ktorých túži veci , ktoré chce zažiť alebo dosiahnuť.
. Niečo ľudí začalo ťahať k zemi, nedokážu sa odosobniť od svojich starostí a letieť aspoň na chvíľu na miesto, kde sú šťastní.
Niekam kde môžu ujsť pred problémami
Nemali by ste sa preto báť ukázať že také krídla vlastníte. druhý ich možno nevidia, ale ten ktorý cíti že ich má áno.
Pokúste sa byť hlavou trochu v oblakoch. Ja som to dokázala. Moje krídla symbolizujú voľnosť a slobodu, po ktorej stále túžim. Každé pierko na nich je jeden sen a nádej. Nádej, že ľudia raz začnú snívať a svoje sny realizovať. Že začnú sa k sebe chovať ľudsky nebudú si ubližovať.!
Nežiť len v uponáhľanej realite a pustiť do svojej mysle aj fantáziu.
možno si ľudia pomyslia že som blázon, ktorý nežije v realite , keď fantazírujem o krídlach
Ale možno je to len o tom , že človek sa
Len sa bojí roztiahnuť svoje krídla a letieť. Bez obzerania sa dozadu, bez pravidiel, užívať si ten pocit nádeje. Veď sa toto lietanie inštruktora ani pilota nepotrebujete. Ste totiž nimi vy sami...!!!
Človek a zlo!!!
Tento výnimočný príbeh plný kúziel tajomstiev a intríg plný , lásky a nebezpečenstva možno navždy zmení všetko, čo ste si doteraz mysleli o vílach.
Otočila som sa tvárou k velkému zrkadlu a ako začarovaná vnímala každučky kúsok svojho tela a tváre.Bola som ako zhypnotizovaná. Vnímala som čudne obrysy svojej tváre .a videla niečo čomu nebola veriť niečo čo
sa mi vznášalo
vedľa hlavy: ,,. Ja mám krídla? Čudovalal sa .“
Chvíľu stála v nemom úžase a s vyvalenými očami civela na svoj odraz v zrkadle. Nech už to bolo čokoľvek, ohromilo ma to . tak sa pýtam snívam či bdiem ….keby som naozaj vedela lietať chcela by som
aby ľudia k sebe neboli zly aby nebolo žiadne zlo vo svete…
________________________________________
:
Všetci vravia, že existuje Boh, že je niekde tu, že len on rozhoduje o živote a o osude ľudí.
že on všetko vidí a počuje .Ale nikto ho nikdy nevidel ako môže teda teda vedieť všetko?
. Ale nie je to nefér?
Prečo niektorí, ktorí chcú žiť zomrú ?
To je spravodlivosť? Je to dosť neférové nemyslíte? Prečo to nie je tak, že chorému pomôže uzdraviť sa a tým ktorý robia to najväčšie zlo potrestá? Ako sú zlodeji, vrahovia, prečo tí ktorý pomáhajú najviac trpia a tí ktorý sú zlý tí sa majú najlepšie?
Prečo musia ľudia zomrieť? Prečo to nemôže byť tak že ľudia zostarnú a potom opäť omladnú? Nebolo by so skvelé? Priala by som si, mať krídla alebo kebyže je možnosť opäť sa narodiť. Kebyže je taká možnosť chcela by som aby som nikdy nebola
Chorá, nemusela ísť na operáciu a skrátka všetko by bolo ako v tých krásnych filmoch či rozprávkach kde je všetko neobyčajne a krásne bezstarostné.
V jednej pesničke sa spieva,, rozprestrieť krídla letieť.“ To by bolo krásne aspoň na chvíľu utiecť od problémov sveta od žiaľu od všetkého.
Každý človek
by mal byť hrdý na to, čo je .Že je človekom .Ale nie som hrdá nato čo sa dialo pred rokmi. prečo vtedy boli ľudia taký krutý? Bojovali aby získali panovníctvo nad krajinou a robili všetko preto aby ju získali.
. terorizovali, bombardovali, ničili a zabíjali stovky ľudí vo vojnách a atentátoch. Zabíjali malé deti ,ženy....
Prečo? Pre kúsok zeme?
Prečo sa bohatstvo a šťastie nemeria tým aký v skutočnosti človek je?
Na začiatku som spomínala že:
Prečo sa najväčší „hajzli“ majú najlepšie a tí milí a dobrí ľudia ledva prežívajú? To je spravodlivosť? Žijeme v
najväčších lží ľudstva, pretože nemáme silu touto krutosťou života prechádzať a zabrániť tomu ,aby tu neboli tí , ktorý ubližujú.
Moja mama mi raz povedala :,, každý sme si strojcom svojho šťastia.“
Mala pravdu. Myslím si , že my sami si musíme zariadiť život tak, aký chceme aby bol.
k čomu sa môžeme upínať je posledná nádej,
ktorá nám zostala .keď sa niečo stane , obviňujeme všetkých okolo seba
A to je problém dnešnej doby. Sme čoraz viac skazení a nevieme si priznať, že občas za svoje chyby môžeme mi sami.
... Ale nech to takto ide ďalej a všetci sa naďalej spokojne tvárme, ako nám tu je dobre. Pretože tomu komu tu je skvele a život je pre neho to najkrajšie je opäť len ten
pretože sa nikdy nezamyslel nad následkami našich činov ten najhorší človek, ktorý ubližuje iným ,spôsobuje naokolo bolesť, pretože on si ani neuvedomuje čo robí.
Preto sa hovorí ,že človeku sa všetko zlé vráti dvojnásobne.
Tak preto by som radšej mala krídla, aby som mohla uletieť z tohto sveta do mesta plné lásky a smiechu, kde nie je bolesť a zlý ľudia.
Preto sa musíme snažiť žiť tak, ako najlepšie
Priateľstvo
Priateľ. Tak jednoduché a pri tom tak komplikované slovo.
Je to niečo nenahraditeľné a občas znamená viacej ako láska.
Priateľ je niekto, kto nás podrží, kto je nám oporou, zdvihne nás keď padáme.
. Ale vlastne aký význam má slovo priateľ?
Určite pre každého iný.
Pre jedných iba niekto obyčajný, pre niekoho nenahraditeľná ľudská bytosť.
.. Ľudia, bez ktorých by bol život pustý opustený temná ulica ako prázdny hárok papiera alebo ako ruža bez vody......
Pre mňa slovo priateľ a priateľstvo znamená veľmi veľa.
Priateľ je pre mňa človek, ktorý znamená polovicu môjho sveta je to polovica môjho srdca .
. Je to človek, ktorý vie vyčariť úsmev na tvári. Pomôže mi keď mi zle, rozosmeje ma aj keď je sychravý deň.
Priateľ je človek ktorý ma nikdy nezradí
a nikdy to nezneužije tajomstvá ,ktoré mu zverím A VIEM Že jeho srdce je zamknuté na tisíc zámkou.
.. A práve preto si myslím, že základnou tehlou priateľstva by mala byť vzájomná dôvera a porozumenie. Lebo stačí jedna zrada od priateľa a celý svet ktorý bol stvorený sa jedným razom zničí ako domček z kariet.
Človek, ktorý ti verí aj bez dlhých vyčerpávajúcich vysvetľovaní.
Bez toho aby mal dáke pochybnosti. Človek ktorý keď potrebuješ pomoc pomôže bez zbytočných rečí.
Jedno príslovie hovorí : ,, Komu si sa raz stal priateľom, zostaň mu priateľom navždy. “!
Prieteľ.
Je to človek, ktorý je ochotný s tebou tráviť dlhé chvíle na telefóne, aj keď mu práve ide obľúbený seriál
. Áno! Presne to podľa mňa znamená priateľstvo. Všetko je to o vzájomnom porozumení.
Ďalšou dôležitou súčasťou priateľstva je úprimnosť. Bez nej to naozaj nejde.
Priateľstvo je hovoriť si pravdu do očí ,neklamať si zbytočne.
Jeden falošný priateľ je horší ako armáda nepriateľov. Ak sa človek nechce s niekým baviť ,nech to povedia rovno , priamo do očí a nie sa tváriť že má záujem a využívať ľudí zneužívať dobrotu toho druhého.
. podraz jedného skutočného priateľa bolí stokrát viac ako nadávky od ľudí ktorý robia intrigy a zlobu. Zrada zabolí najviac na svete ak je to naozaj od človeka ktorému veríme na 100%
. Ako hovorí stará múdrosť: „ Priateľstvo je ako zlatá niť. Ak sa roztrhne, dá sa zviazať, ale uzol zostane.“ Je to presne tak
Lebo zradu môžeme odpustiť ,ale už to puto nebude ako kedysi. Bude tam už váhania ,či môžeme veriť niekomu kto nás už raz zradil.
Sklamanie. To je to, čo najčastejšie rozlučuje priateľstvá. Úprimnosť je pre priateľstvo dôležitá, ale má svoje hranice, kedy úprimnosťou prestáva byť.
Možno aj preto ľudia hľadajú náhradne priateľstva imaginárne. alebo niekto sa spovedá svojmu psíkovi ,iný plyšovej hračke....
neznámy autor raz povedal: „Nenechaj byť niekoho v tvojom živote prioritou, pokiaľ ty si v jeho živote len jednou z možností.“
Znamená to ,že nemôže dopustiť aby sme boli pre niekoho v živote iba náhrada za niečo pokiaľ by sme boli iba posledná možnosť v živote alebo tak......
Keď mám už najlepšieho kamaráta bude ním naveky nech sa stane čokoľvek na svete. Musí vedieť že sme tu pre neho.
Pýtate sa, že či ja takých priateľov mám, keď o tom tak rozprávam? S hrdosťou môžem povedať, že áno
Mám kamaráta ,ktorý patrí medzi tých najlepších na svete. Mám aj kamarátku ,ale ona ma sklamala. a to je to o čom píšem že stačí jedno sklamania v človeku a dôvera už nie je ako predtým. Mám ju rada ale ....
Mám rada chvíle, keď ideme s kamarátom po ulici ako blázni, smejeme sa.
. Mám rada, keď viem, že máme spoločné záujmy a veci, ktoré nás bavia.
Mám rada ,že je tu vždy pre mňa, pomáha mi. Bol mi veľkou oporou keď zomrel môj milovaný dedko. Skrátka on je úžasný človek ,má obrovské srdce....
Je to človek s veľkým Č. Je nenahraditeľný v mojom živote. Neviem čo by som bez neho robila.
. Keď sa niečo stane viem, že mu to hneď musím povedať do najmenších detailov.
Ale sú tu aj momenty, keď sa mi stane niečo smutné a už ani nedúfam, že sa mi niekedy objaví úsmev na tvári. Vtedy je tu on s povzbudzujúcimi slovami a úsmevom na perách. Preto som rada, že mám jeho a par známych ale iba on ma chápe a pozná ma najlepšie a nikdy na neho nedám dopustiť.
Na záver len toľko: Priateľstvo nerozlišuje rasu, náboženstvo, kultúru či farbu očí alebo vlasov. Priateľstvo je proste pocit, ktorý sa nedá nahradiť ničím na svete a keď človek vie, že ho má, vie, že má obrovský dar. Vtedy je potrebné snažiť sa, aby sme ho nestratili. Najprv hľadajme chyby v sebe a až potom v iných. Veď ako raz povedal Francis Bacon: „Človek zomiera toľkokrát, koľkokrát stratí priateľov.“ Preto sa snažme dôverovať a byť úprimný.
Zbytočne neklamať. Keď už to nepovažujeme za dôležité a nebudeme to uskutočňovať, aspoň sa snažme nad tým zamyslieť. Pamätajte! Nikdy nie je neskoro byť tým, čím si vždy chcel byť......
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár