Skúsim vám opísať niečo , čo ma trápi už dlhší čas. Poznáme sa už piaty rok, no pri našom prvom stretnutí som vôbec nepredpokladal, že si budeme tak blízky.

14. jún 2005
Rodičia ma odviezli do Prešova pred Tesco. Tam sa začal príbeh, ktorý zmenil môj život od základov.
Predo mnou bola cesta dlhá 2300 kilometrov a ja aj napriek tomu, ze moja angličtina bola dosť slabá a celkovo som ešte nikdy predtým nebol nútení starať sa sám o seba, odišiel som na 4 - mesačnú prax na Krétu s ľudmi, ktorých som predtým vôbec nepoznal.

Začiatky boli ozaj tažké. Práca v 5 - hviezdičkovom hoteli dokáže byť pre 15 - ročné decko pomerne dosť ťažkou skúškou . Nebudem tu riešiť to, ako som tam žil, čo som robil, lebo to by bol už úplne iný príbeh, no dôležité je to, že som tam spoznal jednu holku. Bolo to čudné, bola aj pekná aj inteligentná no nikdy som o nej nepremýšľal ako potencionálnej priateľke.

Počas tých 4 mesiacov som dospel tak ako niektorí ľudia za 4 roky. Zvykol som si na to, že mám prácu, že mám apartmán, spolubývajúceho, výplatu, že si sám periem, prvá alko-kóma, prvé zaľúbenie sa...všetko.
S holkou o ktorej je tento blog som sa skamošil. Aj keď sme nepracovali presne v tom istom hoteli, vídavali sme sa dosť často a na konci leta sme mali aj pár spoločných zážikov.

Prišiel čas odchodu a prišiel aj čas lúčenia sa. Vysadili nás na mieste, kde sa to celé začalo ( na parkovisku pre Tescom ), no z autobusu vystúpili už úplne iné osoby, zrelšie, dospelejšie...

Do dnes mi v hlave ostal rozhovor, ktorý medzi nami prebehol pri lúčení. Povedal som jej ,, určite sa ešte uvidíme ” a ona odvetila, že dúfa, že áno, ale take vety väčšinou ostávaju len frázamy pri lúčení.

Ubehli asi 3 mesiace a v Prešove sa konal konkurz pre jednu grécku spoločnosť, ktorá hľadala ľudí na letnú prax. Stretli sme sa čistou náhodou na chodbe školy, kde sa to konalo.
Bolo tam cez sto ľudí a okrem nás dvoch vybrali už len jednu holku.

Tento krát sme išli na takmer pol roka, pracovali sme v tom istom hoteli a ešte viac sme si prirástli k srdcu.
Do kopy sme spolu strávili v Grécku 3 letá, nebyť istej udalosti bolo by aj štvrté, ale človek mieni a boh mení. Za ten čas sa z nás stali úplne úžasní kamoši. Viem o nej všetko a ona vie všetko o mne.
Spolu sme prežívali naše nové vzťahy aj rozchody, šťastie aj sklamania...

Posledné leto som strávil v Menchestri a v Londýne, ona opäť na Kréte, čo bolo po prvý krát, čo sme neboli cez leto spolu. Ona si našla priateľa na Kréte. Je o rok staršia, čiže školu už skončila, ostávaju spolu bývať na Kréte, plánuju svadbu, na ktorú som pozvaní a viem, že kedykoľvek budem mať čas, môžem ísť na Krétu a ostať tam akokoľvek dlho budem chcieť, lenže už je to o inom.

Počas tých rokov, sme sa stretávali aj na Slovensku...moje piatky v Prešove, alebo hocikedy som do Prešova prišiel len tak na kávu, bol som jej za partnera na stužkovej....volali sme si dokonca aj keď som bol v Menchestri a ona na Kréte...

Mám sice veľa kamošov aj kamošky, ale Gabi mi chýba, bude chýbať a dúfam, že nás ta vzdialenosť nerozdelí.

 Vyznanie
Komentuj
 fotka
lucas14  26. 10. 2008 21:21
Poznam ten pocit dialky ! Lucenie je moc tazke ale ked uz sa lucis vzdy myslis na navrat kedy sa stym cloveqom op5 stretnes !Pekne vyznanie.)! ako sa hovori:Zoznámila nás náhoda,

spojilo priateľstvo,

rozdelil život.
 fotka
hajzelodkosti  26. 10. 2008 21:25
ja presne viem o kom pises pekne zo života a tak to mam rad
 fotka
ellinida  27. 10. 2008 20:58
Luky v lete sme tam, neboj s Gabi sa vidime
 fotka
crazyalex  3. 12. 2008 21:28
Pekny clanok.Velmi emotivny.Mam tiez jedneho takehoto kamarata,s ktorym vieme o sebe vsetko a myslim,ze je to strasne super vec!Verim,ze taketo priatelstvo nerozdeli ani vzdialenost,ani ta jej planovana svatba.I WISH U GOOD LUCK!
 fotka
lillyl  1. 7. 2009 23:17
Toto je velmi pekný príbeh. Naozaj.Poznám to, nie je to lahké a tento príbeh je výnimočný.
Napíš svoj komentár