Tohtorocne leto sa pre mna zacalo netradicne skoro. Uz 16. aprila som odletel do Grecka. Povodny plan bol, ze tam zostanem az do 20. oktobra, mno kvoli istym zalezitostiam som po 2 tyzdnoch musel ist velmi surne domov.
Ked chcete kupit letenku z Thessalonik do Blavy na dalsi den, tak je to neskutocne drahe,na priamy autobusovy spoj by som musel cakat takmer tyzden, takze mi neostalo nic ine, len vydat sa vlakom.
Moja cesta sa zacala na zeleznicnej stanici v Thessalonikach. Prisupil som k okienku a opytal som si jednosmerny listok do hocikam smerom na Slovensko. Pani za okienkom mi povedala, ze najlepsie bude, ked pojdem do Belehradu,kde o hodinu po prichode prestupim na vlak do Budapeste a to vsetko len za 35 eur. Podla mojich vypoctov by som este v Budapesti stihol posledny rychlik do Kosic.
Tak teda nastupil som do luxusneho, klimatizovaneho, greckeho vlaku, cely nateseny, aka super cesta je predo mnou. Moja euforia pomynula, ked sme dosli na Grecko - Macedonske hranice. Greci sa asi bali o svoj luxusny vlak, tak sme na hranici museli vseti vystupit a nastupit do Macedonskeho vlaku. God damn it. Este nikdy som nevidel taky spinavy vlak. Ohorky z cigariet na podlahe, v kupe sa valali po zemi prazdne flase od alkoholu, dvere sa pri kazdom zavane vetra dobre, ze neotrhli.
Nejako som to predychal. Spolocnost v kupe mi robila jedna prijemna Srbka. Ked som jej oznamil, ze som zo Slovenska, bola velmi rada. A prejavovala vyrazne sympatie aj k nasej vlade. Neskor som sa dozvedel, ze kvoli tomu, lebo sme neuznali nezavislost Kosova. Neskor mi rozpravala udalosti, ktore sa odohravali, ked Americania bombardovali Belehrad. Naozaj ma to dojalo. S detmi sa skryla pod postel a ked sa jej dcera opytala, co vonku tak huci, odpovedala jej, ze ohnostroj. Este stastie, ze mi taketo problemy nemame. Bohuzial ma tato prijemna srbska pani opustila v Skopje (isla tam niekoho navstivit) a mne do Belehradu este stale ostavalo asi 8 hodin cesty. V noci asi 2 hodiny po polnoci ma zobudil macedonsky neviem co a opytal odo mna pas. Ked uvidel, ze EU, normalne sa tvaril, akoby som mu do ruky prave vlozil poklad.
Ked som sa rano zobudil, konecne v Belehrade, prisiel som na to, ze sme mali vyse 2 - hodinove meskanie a vlak do Budapesti je uz davno prec.
Skoro ma porazilo. Zmenil som si par eur na srbske dinare a vyhladal na stanici informacie. Pani informatorka mi oznamila, ze dalsi vlak do Budapeste pojde zajtra na obed. Vobec som nemal chut nocovat v Srbsku, tak som si zastavil taxik a nechal sa odviezt na autobusku.
Zistil som tam, ze priame autobusove spojenie Belehrad - Budapest premava asi raz za uhorsky rok. Vydal som sa teda autobusom do Subotice (mile srbske mesto pri madarskych hraniciach), pockal som tam asi 3 hodky a potom som sa vlacikom asi hodinu viezol do Szegedu ( mile madarske mesto pri srbskych hraniciach), jo a medzitym som stretol 2 Cechov, ktory isli nevedeli kam.
Na moje mile prekvapenie mi v Szegede hned isiel vlak do Budapeste, dokonaca IC, takze za 2 a pol hodky som uz bol v metropole Madarska.
Poviem vam v Budapesti su taxiky skurvete drahe. Za asi 15 minut cesty na druhu stanicu som zaplatil 30 eur, damn it. Bolo mi to hovno platne, lebo aj tak som uz nestihol posledny vlak do Kosic. Ani do Blavy uz nic neslo a tak som prenocoval v cakarni zeleznicnej stanice v Budapesti.
Nastastie ma nikto neznasilnil ani neokradol, no poviem vam, ze na stanici by som uz spat nechcel.
O 5:30 som uz sedel vo vlaciku do KE a bol som fakt stastny, ze som doma. (nie na dlho)
To be continued...
Denník
Komentuj
2 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a tá letenka thessaloniki-Ba by ťa potom nevyšla lacnejšie, ako celá tá cesta, ktorú si absolvoval? jasné, že teraz už je to jedno, len ma to zaujíma