Niekedy...ľudia...

Sú ľudia, ktorí zabúdajú na staré vzťahy, no niekedy sú tí na ktorých zabúdame práve tými, ktorí nezabúdajú na nás. Sú ľudia, ktorí nedávajú svoje pocity najavo, no my aj tak vieme, že im na nás záleží.

Sú ľudia, ktorí mnohé veci nevedia, no my ich vieme.
Povedali by ste osobe, ktorú máte radi niečo, čo by mala vedieť aj keď viete, že ju to raní?...je to zložité.

Niekedy mám pocit, že viem príliš veľa. Väčšinou som tomu rád, no občas sa stane, že by som radšej vedel menej. Niekedy ľudia veria tým, ktorým by nemali a nedôverujú tým, ktorým by mali, no nijako sa im nedá pomôcť, musia na to prísť sami.

Niekedy je život krásny ako sen o motýľoch na lúke plnej pestrých kvetov a šantiacich sa detí, no niekedy skôr pripomína nočnú moru plnú tieňov, žiaľu , smútku a beznádeje.

Niekedy mám pocit, že príliš veĺa rozmýšľam a venujem až príliš veľa psychyckej aktivity myšlienkam o ľudoch a veciach, ktoré si to nezaslúžia.

Niekedy človek padne 2x do tej istej jamy, pričom pri prvom páde si povedal, že už nikdy viac.

Niekedy sa stávajú veci nečakané, veci, ktoré potešia a pohladia na duši a naopak veci očakávané ostanú len očakavanými a nikdy ¨sa nezmenia na realitu.

Niekedy sú ľudia tak slepí a ovplyvnení vlastnopu naivitou, že si to čo urobili, resp. neurobili uvedomia až keď je neskoro.

Niekedy je cool byť cool, no niekedy je to len na škodu veci.

Niekedy ľudia závidia iným ľudom vonkajšie elementy, no o tých vnútorných nevedia nič a niekedy ľudia podvedú tých, ktorým na nich záleží.

Niekedy sa vás nič z toho netýka, ste len treťou osobou, osobou za oponou, ktorá v hre neučinkuje, no vie veci, ktoré by prvá čí druhá osoba mala vedieť, no taktiež vie, že ju to položí.

Niekedy nemáte možnosť voľby medzi dobrom a zlom. V takýchto prípadoch si treba určiť čo je väčšie a čo je menšie zlo. Povedať to, čo viete aj keď to raní alebo sa tváriť, že neviete nič a predstierať, že všetko je cool.

 Vyznanie

1 0 0 0 0

Komentuj

9 komentov k blogu