Lístie

Keď pôjdeš tmavou ulicou,
Kde ani jedna lampa nesvieti,
Keď ti vietor bude šľahať do tváre
A padajúce lístie povie ti,
Vtedy pochopíš, že si sama.

Keď už bude tma a ty sa budeš čudovať,
Prečo sa tak sama nebojíš.
Keď nebudeš mať silu riešiť problémy
A prestaneš dúfať, že to ustojíš.
Vtedy pochopíš, že si za to môžeš sama.

Keď ti už nebudú stačiť citáty,
V ktorých si hľadala zmysel.
Keď mesiac za mrakmi povie ti,
Že osud si to asi rozmyslel.
Vtedy pochopíš, že už stačilo.

Keď budeš do nitky mokrá a uzimená,
Z nosa ti bude tiecť.
Na ulici už nik nebude,
Ale ty domov nepôjdeš.
Lebo vtedy to pochopíš.

Keď hlboko pod mokrým lístím zistíš,
Komu na tebe záleží.
Tam nájdeš zakopané svoje srdce
A zistíš, kam tvoj život beží.
Vtedy pochopíš, že to sama nezvládneš.

Keď si priznáš, že potrebuješ pomoc
A prestaneš si vymýšľať, klamať samú seba,
Vtedy zistíš, že je niekto na blízku
Pripravený vziať ťa do neba.

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu