,,Prepáč mi za všetko, čo som ti spôsobila. Toľko bolesti a smútku, zmätku. Ja viem, že mi raz odpustíš alebo si mi už odpustila. Katrin je doma. Má syna. Krásneho. Tvoje deti už chodia do školy. Za pár rokov si na teba nebudú ani pamätať. Budú si myslieť, že Katrin je ich mama. Christian už nie je medzi nami a je mi veľmi ľúto ako sa k tebe zachoval. My sme len hrali jeho hru. Verím, že keby nebolo majetku naozaj by ťa miloval a boli by ste spolu až do konca. Chýbajú mi tie dni, keď si tu bola s nami a s deťmi. Bola si perfektná matka a jediné, čo to všetko pokazilo boli drogy. Z liečebne, keď som ťa tam videla...chcela som ťa chytiť za ruku a vyviesť, ale to by som šla proti svojmu synovi. Život to takto chcel a ja viem, že bez rodičov si bola zvyknutá a bolo ťažké byť stále sama, ale vieš aspoň, že to bolo na niečo dobré. Teraz si bez detí a nie je to také ťažké, lebo si znova sama. Ak by si nás niekedy chcela navštíviť, tak to nerob. Píšem ti preto, aby si vedela, že sme ťa mali radi, ale je to zbytočné ak Christian nie je medzi nami. Prišla by si a rany by sa otvorili. Katrin je dobrá žena a patrí k nám. Ty deti už nemáš, tak si nerob starosti, začni žiť po svojom. Buď šťastná!“

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár