Dostala som sa domov. Na Slovensko. Po prepustení z liečebne som zistila, že domov v Rusku neexistuje. Manžel mal pripravené rozvodové papiere. Deti ma neznášali. Teda nie že by ma neznášali, ale skôr sa ma báli. Aj za toto som mohla poďakovať svokre, ktorá ich strašila. Bezdôvodne. Nikomu z nich by som neublížila.

Vyštvali ma. Prišla som na Slovensko. Zničená viac ako kedykoľvek predtým. Bývala som pár dní v hoteli, kde som celé dni preplakala...potom som šla navštíviť svojich podnájomníkov. Hneď pri prvej návšteve ma odbila pani poslankyňa.

- S bytom je všetko v poriadku. Váš manžel mi povedal, že vás sem nemám vpúšťať..
- To nie je možné. My sme sa len rozviedli, ale veď byt som vám prenajala ja.
- Prepáčte, ja sa vám do toho miešať nebudem. Byt mám už dlhšiu dobu odkúpený.
- To v zmluve nebolo!
- Choďte si to vyriešiť s manželom. Prepáčte, ale naozaj nechcem sa miešať do vašich sporov. Ja som si za tento byt riadne všetko vyplatila. Dovidenia.

Zabuchla dvere.

--------------------------------------------------------

Predchádzajúce časti v mojom blogu.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár