Za neuveriteľné tri mesiace som znova nadobudla toľko peňazí, aby som si vedela žiť na vysokej nohe. Určite že nie tak, ako kedysi, ale znova som získala pocit žiť život nadpriemerného Slováka. Moje príjmy boli slušné. Značky a podniky, ktoré so mnou predtým spolupracovali boli presvedčené o mojom obchodnom talente a zodpovednosti. Tu som však sklamala na plnej čiare.

Stále mi chýbal môj manžel, deti, Rusko a aj svokrovci. Nie títo, ale tí s ktorými som žila kedysi a mali ma radi. Vážili si ma a nikomu z nich vtedy nešlo o moje peniaze.

Volala som Katrin. To bola moja priateľka zo záťahov, celodenných ošetrovacích kúr, spoločníčka pri nakupovaní. Nezdvihla mi telefón. Zato môj manžel áno. Teraz keď si premietnem to všetko čo sa stalo...je to proste strašné. Jedna horšia vec nasleduje za druhou. Vyčítam si moju hlúposť a naivitu, ale aspoň jediné, čo by som na tom všetkom mala zmeniť by bolo iba NEZAVOLAŤ Katrin! Vysrať sa na povrchnú priateľku z povrchného života. Zabudnúť na to všetko. Predstavte si, že jediné v čo veríte z toho všetkého čo sa vám stalo je ona. A keď jej zavoláte zdvihne to váš manžel a potom, čo v mobile rozpozná váš hlas sa spýta, čo otravujete.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
sisel  12. 7. 2011 18:24
Čítam čítam, páči sa mi to. Ten príbeh je pravdivý?
Napíš svoj komentár