Tak prišiel ten čas, aby som otvoril ďalšiu kapitolu v mojom živote...aby som skončil v mojej super práci na Slovensku a pobral sa na druhú stranu oceánu a skúsil si život tam, pekne od podlahy.

Letenky sme kúpili už v januári a tak bolo jasne už dlhšie, že 17.4.2016 sa začne písať ďalšia kapitola v mojom nie úplne bežnom živote. Leteli sme z Budapešti, Wizzairom do Keflaviku, čo je medzinárodne letisko pri meste s rovnakým názvom asi 50 km od Reykjaviku. Aaaaano, strašne sme sa tešili že cestou do Kanady uvidíme aj trochu Islandu.

Let bol v poho, aj keď sme si mysleli že časový rozdiel medzi Slovenskom a Islandom je len jedna hodina. Že sa mýlime nám došlo vtedy, keď sme sa už psychicky pripravovali na pristátie, no stále sme boli nad morom. Náš let teda trval o hodinku dlhšie ako sme očakávali. Nevadiiii, veď sme na Islande. Keďže v Kanade budeme aj v zime, zobrali sme si najlepšie zimne bundy aké sme mali. Správna voľba. Keď sme vyšli von z letiska oprel sa do nás silný severák. Bývam síce pod Chopkom, tesne pod hrebeňom Nízkych Tatier. Tamojší vietor je ale oproti tomuto len slabý vánok z fénu. Teplota pár desatín stupňa nad nulou bola týmto vetríkom teda na pocit oveľa nižšia. K ubytku sme mali aj free shuttle z letiska a tak sme za 10 minút boli v našom krásnom obydlí.

Domáci nám vysvetlil ako to na ostrove chodí. Meno obydlia bolo Keflavik Guesthouse. Bývanie na štýl hostelu, free jedlo v kuchyni, bohaté raňajky. Aj keď trochu studená voda v sprche. Na jednu noc luxus. Keď sme vlani behali po západe USA, spávali sme v oveľa viac punkovom štýle

Keďže sme mali 24 hodín na objavovanie krás Islandu, požičali sme si malé auto. Zaujali nás slová chlapíka z požičovne, aby sme si dvere auta pri otváraní pridržiavali zospodu nohou, aby nám ich vietor neodtrhol. A vraj pozor na piesočné búrky, čo vám môžu zotrieť z auta lak... Vravíme ok, auto máme poistené a nasadáme. Keď vravím malé, tak doslova, peugeot 108. Pri 90km/h som mal za volantom smrť v očiach, ale dali sme to. Keď nás predbiehali pravé islandské mašiny, s kolesami takmer ako naše auto, skoro nás odfúklo z cesty. Skúsený vodič ako ja to ale zvládol To nemôžem povedať o ceste z osláv tohtoročného Silvestra, ale o tom niekedy nabudúce.

Reykjavik je krásny, (a trafili sme tam aj bez GPS ) z pobrežia zaujímavé výhľady na severnejšiu časť ostrova, netradičné postavený kostol na kopčeku a mnoho reštík. Keďže sme už dlhšie nič nejedli hľadali sme nejaké dobré miesto na jedlo. Domácich v požičovni sme vyspovedali čo máme ochutnať. Hľadali sme miesto, ktoré nám odporučili, no nakoniec sme skončili vo Fish Market (Fiskmarkaðurinn). Jedlá od 5000 ISK vyššie (1€ je asi 140 ISK), ale reku ktovie kedy sa tu ocitneme najbližšie. Chceli sme skúsiť niečo lokálne a padol nám pohlaď na 11 chodové ochutnávkové menu za 11 400. „Tak toto je niečo pre nás, poskladáme sa a bude lepšie, ako keby sme si každý dali po lososovi za 6000“ povedali sme si.

Po dvoch hodinách koštovania mal už aj môj spolubojovník Maťo dosť. A to je už čo povedať. Deväť Obelixových diviačikov je oproti jeho apetítu nič. Gurmánsky zážitok z údenej veľryby, divokých baranov, alebo kadejakých lokálnych morských záležitostí bol fenomenálny. Spokojnučkí sme si dali priniesť účet.

Skoro nám oči vyskočili z jamiek keď sme na účte videli 22 800 ISK. Veď to je viac ako sme dali za letenky. Nevšimli sme si na jedálnom lístku, že cena je 11 400 na osobu. Nižšie bola poznámka že to je min. pre dve osoby, čo sme pochopili, tak, že to je možné podeliť medzi dvoch. Nie je. Nevadí, povedali sme si, žijeme len raz...bla bla bla...skáče celý Island... A vydali sme sa napospas Islandskej noci s cieľom vidieť polárnu žiaru.... O tom a o prvých dňoch v Kanade snáď nabudúce... 

 Skutočný príbeh
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
antifunebracka  3. 11. 2017 15:55
Super píšeš!
2 
fotka
cyklysta  5. 11. 2017 21:57
@antifunebracka dikes, mam asi milion zazitokov za posledny rok, neviem o ktorom zacat pisat skor
Napíš svoj komentár