David práve vychádzal z obchodíka so zvieracími potrebami. Prechádzal cez ulicu smerom k domu a myslel na to, ako sa jeho maznáčik poteší... Chvíľu trvalo, kým sa mu podarilo spovozniť výťah...Dom, v ktorom David býval, nebol najmladší.Po stenách sa ťahali praskliny, vzduchom sa niesol zatuchnutý pach staroby.S vŕzganím otvoril výťahové dvere. Ťažko zatlačil malý čierny gombík a vyčkával kým savýťah pohne. Keď sa dlhšiu dobu nič nedialo, rozhodol sa, že pokus zopakuje. No akoby ho niečo zastavilo. Niekto mu chytil ruku a poslal ho preč. A tak vybehol po schodoch...Attanai sa pohrávala s kúskom obláčiku, ktorý jej spríjemňoval pobyt pri Davidovy. Porozhliadla sa po výťahu: ,,mal by sa konečne odsťahovať s tohto vraku. Jedného dňa tu niekto príde o život," povedala a preletela cez poschodia do Davidovho bytu. Už tu bola mnoho krát, no vždy ju to ohromilo. David bol umelec a svoj talent viditeľne vkladal do prikrášlenia svojho príbytku. Na stenách sa ligotali kúsky rozbitých, farebných zrkadiel, ktoré tvorili veľký obraz krajiny. Podlahu zakrýval zelený koberec a po stenách sa ťahali rastlinky, jemne osvetlene belasím lustrom... Attanai prešla do malej chodbičky pri dverách a zahľadela sa na malé šteniatko: ,, Tobby" šepla. Psík sa pozrel smerom k miestu odkiaľ počul známi hlas. Keď sa pred ním objavilo žiarivé svetlo, nešikovné sa rozbehlo k dievčine. Attanai si ho privinula a pobozkala na bielu hlávku...Vo dverách sa ozývala hudba Davidovho kľúča, Attanai položila šteniatko na zem a vzniesla sa k nebu. Psík natešene pobehoval pri dverách a čakal, že pán vojde dnu a spríjemní mu dlhú chvíľku, ktorú sám strávil...
,,Attanai" volal na ňu jeden z anjelov. "Michael ťa už očakáva" oznámil jej a odviedol ju k veľkej bráne. Tam, ako povedal anjel, na ňu čakal Archanjel Michael. "Vítam ťa Attanai" uklonila sa a až na jeho pokyn sa opäť vzpriamila. "Tvoja prosba je neuveriteľne zaujímavá a ty si si vedomá, že je to proti všetkým pravidlám." Attanai prikývla. ,,Preto musíš prosiť nášho pána o povolenie. Otvorí sa ti brána a ty budeš mať možnosť ho presvedčiť, že tvoje činy budú mať zmysel." Mávol rukou a brána sa otvorila. Attanai sa zhlboka nadýchla a vošla dnu...Kráčala po ružových, hebkých obláčikoch. V diaľke videla zlatú žiaru a čím k nej bola bližšie, tým cítila väčšiu nádej a sebaistotu.Zastavila sa pri malom altánku. Vošla doň, kľakla si a prihovorila sa pánovi: "môj Bože, ty si všetko čo jest. Si, slnkom aj mesiacom. Si, dobro aj zlo. Si, nenávisť a si láska. Preto ťa teraz žiadam o lásku, ktorá mi telom preteká. Prosím ťa o možnosť života po boku toho chlapca." Boh jej odpovedal: " ak veríš, že tvoje city k smrteľníkovi sú pravé, ak máš z lásky k nemu túžbu opäť pocítiť horkú chuť hriechu, nech je ako si praješ! Povolím ti zostúpiť späť na svet. Však dobre si to premysli, pretože ak tvoja láska nie je pravá pohltia ťa plamene diabla" ...Po týchto slovách Attanai odovzdala krídla a pripravila sa na odchod.V tom čase sa na zemi začala veľká prestrelka. Policajti obkľúčili cele námestie a ľudia sa ukrývali v príbytkoch. Až na Davida...Attanai padala na zem. Pohľadom blúdila po uliciach a hľadala Davida.Našla ho v uličke smerujúcej na námestie. Natiahla ruku, no už nemala moc premiestniť sa k nemu. " David" skríkla...
Keď David vyšiel na námestie začul ako naňho ktosi volá, bola to Attanai. Nevšimol si že sa ocitol uprostred krvavej vojny. Otočil sa za jemným no bolestným hlasom. Zasiahla ho paliva temnota a padal k zemi. Nikto s množstva policajtov si obeť ich bezvýznamného zabíjania nevšimol. Len Attanai k nemu pribehla. Vzala ho do náručia, po tvary jej stekali slzy a on len posledný krát šepol: "anjel". " NIE!" skríkla Attanai do nebies " prečo? Bože, prečo si mi ho vzal? Prečo si nedodržal svoj sľub? Prečo?" Attanai pevne objala Davida a ešte viac sa rozplakala. "Boh nemôže za jeho smrť." Objavil sa pri nej Michael. " Prosím?" nechápala dievčina. Michael jej to teda vysvetlil: " keď si sa vzdala krídel, tvojho milého nemal kto chrániť. A tak, ak by tvoja láska bola skutočná, vedela by si že spolu nemôžete byť. Vedela by si že ho tvoja láska k nemu zabije." Attanai vedela čo tie slova znamenajú. Pocítila chlad plameňov a začula diablov smiech. Vedela že niet cesty späť, už mu patrila...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
zahadna92  8. 2. 2014 01:15
skús používať viac odsekov lepšie sa to číta
Napíš svoj komentár