Viackrat som si predstavovala, ako to budem prezivat. Co budem robit v snahe zabudnut. Alebo radsej to vymazat. Nemysliet sa neda. Pretoze moja povaha s potrebou rozanalyzovat kazdu jednu situaciu, az kym z ludi neostanu jednotlive myslienky, z tiel aj tie najjemnejsie pohyby a casu najmensie stotinky to nedovoli. A preto som sa v snahe uchranit sa pred sebou samou snazila nerobit veci, o ktorych nie som presvedcena na 100%. Aby som potom nemusela v buducnosti klamat, zapierat a prikraslovat skutocnosti. -> pred SEBOU. Aby som sa nebala pozriem im do oci a s cistim svedomim prehlasit - ano, stalo sa, a?.

Malo veci vo svojom zivote lutujem. Da sa povedat, ze tato je prva a velmi dufam, ze aj posledna, lebo inak budem nutena utekat. Utekat pred svetom a sebou samou. Nie som silna osobnost, aj ked casto tak posobim a tiez nie som az taky sebec ako sa javim.

Ja som v podstate velmi neslobodny clovek putany svojim svedomim a vychovou. Spolu s postojmi a pohladmi na zivot, ktore som za tie roky nadobudla je to velmi nebezpecna kombinacia. A preto sa uz druhy tyzden zozieram myslienkou, ze to co som spravila sa so mnou (vo mne) ponesie po cely zvysok zivota. Bud ako nalepka, ktoru si samozrejme svojim spravanim a pocitom viny nalepim na celo sama, alebo ako vecne klamstvo, ktore ma bude tazit az kym sa neprestanem ludom pozerat do oci.

Vraj som cynik. Lebo neplacem pri hadke, ktora je dolezita a vazna. Vraj som decko, lebo placem, ked umrie psik alebo hra piesen, ktora vo mne vyvola spomienky na stastie, ktore uz nie je.
Vraj som velmi zaujimava a komplikovana osobnost, lebo ludia casto nechapu moje pochody a dovody. Vraj som velmi citatelna, lebo vzdy vie, ze si dam male presso bez mlieka, bez cukru.
Vraj neviem prijat kritiku, lebo som az prehnane sebavedoma. Vraj som az privelmi neista a skromna, lebo nemam rada, ked ma ludia chvalia pred ostatnymi.

Kedysi som si myslela, ze ked ma M. popisal ako "svaly jako Einstein a chytrej jako Rambo, ne ne, vlastně naopak" myslel to zo zartu. A mozno aj myslel, ale tento popis je az desivo pravdivy.

Ale su chvile, ked som s tym vyrovnana. Ked si poviem "doesn't matter. never happened, one day will". Ked sa tesim na to co pride a nemyslim na to, co uz nezmenim. Ale stale neviem ako to podam v buducnosti. Clean slate or heavy burden forever?

Stale si budem vycitat ten den, tu chvilu. SEBA. Celu seba.
Najhorsie je, ze na to, aby som zila stastny zivot, musim ukoncit ten stary. Avsak koniec toho stareho prinesie len zlo. A predsa tam nesmiem ostat ...

Because life stops for noone and the sooner you act, the easier it gets afterwards.

Howg!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
matwejo  18. 8. 2012 14:15
a co sa stalo? nieco so skolou? rodinou?
Napíš svoj komentár