Tvárim sa že ma nič netrápi, ved na čo sa sťažovať.
Chodím na miesta, ktoré som si myslela že nikdy nenavštívim.
Chodím na miesta, na ktorých si ty.
Sledujem každú tvoju stopu.
Ach, ved akým úžasným snom žiješ.
Je v ňom všetko čo chcem.
Môžem ísť kam chcem, nahováram si ako ma to naplňa.
Ale trpím.
Spoznávam veľa ľudí.
Ach, hovorí sa že je lepšia mať jedného pravého priateľa ako milion falošných.
Týmto sa žiaľ už dávno neriadim.
Každý večer v inom bare
čakám kým nájdem niekoho, kto ma naplní.
Kto ma vypočuje a pochopí.
ľudia ma nechápu
Ja sa snažím pochopiť každého jedného z nich.
Aká ironia...
Naháňam sa.
Aby som stretla niekoho
Kto všetky moje túžby naplní
Kto ma v najhoršej chvíli pohladí
Svojou ironiou ochladí
Niekoho, kto ma bude nenávidieť tak veľmi ako ja jeho.
Ved hovorí sa, láska a nenávisť sú len krôčik.
Týmto sa riadim.
Nenávisť je to čo chcem.
Pretože vždy ked sa ku tebe čo i len priblížim...
Nič.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár